Weimarský krátkosrstý stavač patrí medzi poľovné psy, výborný čuch ho predurčuje k práci na stope.
V slávnom diele o svete zmyslov Vitus Droscher napísal, že psí nos reaguje už na niekoľko čiastočiek pachovej substancie. Len v grame kyseliny maslovej, ktorá je jednou zo základných súčastí ľudského potu, je tých čiastočiek sedem s 21 nulami. Hodno pripomenúť, že v nose človeka sa nachádza okolo päť centimetrov štvorcových čuchovej výstelky, zatiaľ čo nemecký ovčiak má približne 200 miliónov čuchových buniek.
Psa používali ľudia od nepamäti na poľovačku pre jeho rýchlosť a schopnosť vystopovať a vyhľadať korisť. Prvý opísaný prípad chytenia vraha – otroka pomocou psa je známy z tretieho storočia pred naším letopočtom. Táto prax, bežná najmä v Amerike, je nám dobre známa aj z čítania Chalúpky strýčka Toma. V novodobej Európe začali používať psy na identifikáciu zločincov od roku 1890. Súdy sa však dodnes prikláňajú k názoru, že psia osmologická identifikácia musí byť podopretá aj ďalšími dôkazmi.
Nezvyčajnú inteligenciu a výborný čuch psov možno využiť aj pri záchranárskych prácach. Švajčiarski mnísi začali používať bernardíny na záchranu ľudí zasypaných lavínami v Alpách už pred stáročiami. V druhej svetovej vojne psy potvrdili svoje schopnosti – vyhľadávali obyvateľov zasypaných počas bombardovania. I dnes zachraňujú ľudí zasypaných pod troskami domov počas zemetrasení. Sú aj psy – vojaci, slúžiaci na bojisku. Na území nikoho, medzi zákopmi bojujúcich strán, vyhľadávajú ranených vojakov a počkajú pri nich do príchodu sanitárov. (všk)
Foto – archív
