Som v poslednom ročníku na vysokej škole a začínam si hľadať zamestnanie. Napísala som do viacerých firiem a do dvoch som dostala pozvánku na prijímací pohovor. Môj problém je, že som veľká trémistka, už teraz sa mi pri pomyslení na pohovor chvejú ruky a šteklí ma v žalúdku. Viem, že prejavy nervozity mi k získaniu práce určite nepomôžu. Čo všetko môže moju nervozitu prezradiť? Ľuba
Každý človek sa určite stretol s nervozitou, podráždenosťou. V každodennom živote totiž na neho vplýva množstvo faktorov a mnohé v ňom vyvolávajú stres. Niekto dokáže komunikovať tak, že na ňom nervozitu takmer nevidieť, na inom človeku je evidentná na prvý pohľad. Mnohí ľudia hovoria, že za svoj úspech vďačia práve tomu, že sa dokázali ovládať v akejkoľvek situácii, že neprejavili nervozitu, stres, že nedali najavo vnútorný nepokoj.
Typickým prejavom nervozity je, že sa dotýkame častí vlastnej tváre alebo hlavy. Človek, ktorý prežíva silný stres, sa dotýka ušného lalôčika. Toto gesto robia aj prehnane úzkostliví ľudia. Častejšie ho používajú muži ako ženy – tie sa totiž skôr dotýkajú náušnice, prípadne ju znovu a znovu otvárajú a zatvárajú. Ženy sa pod vplyvom nervozity hrajú aj s vlasmi, zastrkávajú si ich za uši, hryzú ich, ovíjajú si pramienky vlasov okolo prsta. Často ide o zlozvyk, ktorého je veľmi ťažké zbaviť sa. Vnútorný nepokoj sa prejavuje aj dotykom očí a krku. Niekto si na oči len zľahka siahne, iný si ich začne trieť, čo však môže byť aj znakom únavy. Nervozitu signalizuje aj ruka medzi golierom a krkom, prípadne poťahovanie goliera. Toto gesto robí často napríklad ženích čakajúci na príchod nevesty. Nervózni ľudia prezradia svoj duševný stav aj prežúvaním naprázdno, pohybom uší, sčervenaním niektorých častí tváre. V očiach sa nervozita prejavuje roztržitým, nestálym pohľadom a rýchlym mrkaním očných viečok.
Nervózny človek potrebuje zamestnať svoje ruky, preto využíva dotyk, hrá sa nielen s časťami svojej tváre či hlavy, ale aj s vecami. Pohrávanie sa s retiazkou, príveskom, náušnicami, hodinkami, hodinkovým remienkom, manžetovými gombíkmi, časťami odevu je evidentným prejavom nervozity. Aj gesto, pri ktorom človek zovrie jednu ruku druhou, signalizuje nervozitu či neistotu. O niečo silnejším prejavom nervozity je žmolenie rúk. Ten, kto prežíva vnútorný nepokoj, bubnuje prstami po stole. Nervozitu prezrádza nielen obhrýzanie nechtov, ale aj obhryzené nechty na rukách. Tie sú dokonca takým rušivým prvkom, že odoberajú množstvo bodov napríklad počas prijímacieho pohovoru či na konkurze. Vnútorný nepokoj prezrádzajú aj ruky vo vreckách, ktoré vtedy slúžia ako barličky a pomáhajú človeku v rozhovore. Toto gesto využíva človek, ktorý si nenechá nazrieť do karát. Znakom silnej nervozity až strachu sú ruky prekrížené v ramenách tak, že každá dlaň zviera rameno opačnej ruky. Takto sedí väčšina ľudí napríklad v čakárni u zubára.
Sedenie na okraji stoličky, podupkávanie chodidlom, húpanie nohami, trenie chodidla jednej nohy o lýtko druhej nohy – to sú ďalšie neklamné prejavy vnútorného nepokoja. Napríklad študent, ktorý už nechce ďalej počúvať prednášajúceho a chce z miestnosti odísť, sedí na kraji stoličky, chodidlá nasmeruje k dverám. Aj nosenie kníh či spisov pred hrudníkom svedčí o nervozite.
Na hlase sa nervozita prejavuje príliš častým pokašliavaním, stiahnutým hrdlom, vyššie posadeným hlasom, počuteľnými a nepravidelnými nádychmi, vyplnenými váhavými pauzami, prehĺtaním častí slov.
Prejavy nervozity sa dajú potlačiť dlhodobým tréningom. Jedným zo základných predpokladov výhry nad vnútorným nepokojom je nedovoliť stresu či strachu, aby človeka ovládal.
Autor: OĽGA ŠKVARENINOVÁ
