
Vanda Tureková v hre You. FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
Bratislavské Divadlo Aréna je na prahu novej etapy. Nové je jeho personálne obsadenie, novotou voňajú útroby budovy, kde pred dnešnou premiérou finišujú posledné úpravy. Juraj Kukura začína s inou koncepciou, ktorú otvára hra You ruskej autorky Oľgy Muchinovej v naštudovaní mladého slovenského režiséra Mariána Amslera. „Od Muchinovej som ešte ako študent režíroval hru Táňa-Táňa. Táto autorka ma zaujala svojím štýlom a poetikou. V porovnaní s prenikajúcim vplyvom západnej drámy sa mi zdá výnimočná. Príbeh sa koncentruje na väčšiu skupinu ľudí, a preto sa podľa mňa hodí do väčšieho divadla,“ hovorí Marián Amsler.
V Aréne sa skončila éra divadla pantomímy, atraktívny historický priestor čaká na profiláciu. „Moja hra nie je čistým, klasickým činoherným predstavením, má hudobné a pohybové vsuvky,“ charakterizuje svoj vklad do repertoáru. „Je to tretia hra, v ktorej sa zaoberám podobnými témami - nešťastná láska, strach zo starnutia. Motív prelomu, keď končím školu a začína sa zodpovednosť, keď kráčam do života, v ktorom sa snažím nájsť si svoje miesto.“
Na premiéru príde aj autorka Oľga Muchinová. Aký je to pocit pre režiséra? „Niečo ako strach určite mám. Hra je ruská svojím cítením, so silným motívom lásky k Moskve. Toto som vo svojej režijnej koncepcii trochu potlačil, a preto mám obavy, ako to prijme. Ale veľmi sa na ňu teším, keďže sme sa počas mojej práce na tejto inscenácii nestretli. Ak bude taká nežná a poetická ako jej texty, bude to určite veľmi príjemné stretnutie. Premýšľam nad tým, aká bude jej reakcia, keďže sa nesnažím hrať hru o Rusku, ale o nás ľuďoch.“
Ruská dráma je Amslerovi blízka tradíciou a slovanským prvkom. „Nestotožňujem sa so súčasnou západnou vlnou. Problémy, ktoré v dráme rieši, mi nie sú blízke. No nechcem, aby to znelo socialisticky.“ Mladý režisér od nového divadla očakáva, že sa dostane do povedomia, že ľudia sem budú radi chodiť. „Dúfam, že sa tu budú robiť zaujímavé projekty, a že aj ja sám budem ich pravidelným návštevníkom. Zaprial by som divadlu, aby sa neuspokojilo s lacnou dramaturgiou, aby bolo kritérium umeleckej kvality dôležitejšie.“