Michaela Nicholsa (na snímke) volajú Indianom Jonesom súčasnej fotografie. Neváha ísť do situácií, keď ostatní kričia: Dosť! Brodí sa v močiaroch, aby nakoniec po siedmich hodinách urobil tri zábery krokodíla. Je ochotný byť celý deň bez vody, len aby nestratil kontakt so stádom slonov. Šplhá sa do korún stromov v africkom pralese a je nadšený, keď môže odfotiť rodinku uškriekaných paviánov. Robí to však tak presvedčivo, že patrí k najuznávanejším fotografom živej prírody. Jeho fotografie získali niekoľkokrát ocenenie Fotografia roka a na World Press Photo 2003 získal 1. cenu v kategórii Príroda a životné prostredie – príbehy.
Michael Nichols (1952) fotografuje už od osemnástich rokov, kmeňovým členom National Geographic je od roku 1996. Preslávil sa sériou snímok o znalkyni života primátov Jane Goodallovej. Známa je najmä fotografia, na ktorej sa šimpanz jemne dotkol jej vlasov. Žije v meste Charlottesville vo Virginii, odkiaľ odpovedal aj na otázky Víkendu SME.
Národný park Bandhavgarh v Indii, 1996. „Bol to neopakovateľný moment,“ hovorí Michael Nichols. „Pozorovať divokú tigricu, ako nežne drží svoje mláďa v papuli, aby ho odniesla na bezpečnejšie miesto, vytvorilo pôsobivú scenériu pre fotografiu. Sedel som na slonovi a pozoroval tigricu, ako sa v jaskyni stará o tri malé mláďatá. Bolo tam však veľa vegetácie a nemal som čisté videnie.
Vyzerala byť trochu zmätená a začala malé rýchlo prenášať. Nemohol som sa so slonom k nej priblížiť, lebo by som ju ešte viac vyrušil.
Našťastie, pri jednom vykukla z húštiny a ja som cvakol. Neskôr sme zbadali príčinu jej správania – dominantného tigrieho samca, ktorý ich mohol ohroziť. Mimochodom, vtedy nám bolo dosť teplo – teplomer ukazoval 49 stupňov Celzia.“
FOTO – MICHAEL NICHOLS
