Kim Čong-il a Bašar Asad - vodcovia štátov, ktoré americký prezident George Bush označuje za darebácke. Budú aj ich krajiny americkými terčami? FOTO - REUTERS
Američania sa nikdy netajili tým, že režim Saddáma Husajna nie je jediný, čo im leží v žalúdku. Niekoľko hodín po tom, čo padla Saddámova socha, dostali výstrahu aj irackí susedia - Irán a Sýria.
Oba režimy sú známe podporou teroristických skupín a nedá sa vylúčiť, že majú program výroby zbraní hromadného ničenia. Irán sa veľmi usiluje o výrobu atómovej zbrane.
Sýria aj Irán ohrozujú blízkovýchodný región, amerického spojenca Izrael a vďaka podpore terorizmu aj celý svet.
Irán bol ticho, Sýria na strane Saddáma
V irackej vojne sa však správali odlišne. Irán zachovával neutralitu a z diaľky pozoroval konflikt svojich najväčších nepriateľov Američanov a Iračanov. Hoci v Iraku má svoje záujmy, ktoré by mohol realizovať cez miestnych šíitov, vyzýval ich opozičné skupiny, aby sa do konfliktu nezapájali.
Vďaka týmto postojom, aj snahám v arabskom meradle prozápadného prezidenta Chatámiho o miernu reformu v medziach, ktoré mu povolia fundamentalistickí vodcovia, sa Irán zrejme nestane cieľom číslo jeden.
V tejto pozícii ho nahradí Sýria. Po rokoch nepriateľstva obnovila styky s Irakom a výrazne profitovala z pašovania irackej ropy a porušovania embarga. Na rozdiel od Iránu sa do vojny zapojila pomerne aktívne. Sama vojnu pritom umožnila - v Bezpečnostnej rade OSN totiž podporila rezolúciu 1441, ktorej porušovanie zo strany Iraku bolo jedným z jej spúšťačov.
Sýria sa dostala do pozornosti ešte pred začiatkom vojny, počas inšpekcií OSN, keď ju Izrael obvinil, že ukrýva iracké zbrane hromadného ničenia. Cez vojnu ako jediný sused Iraku umožnila arabským dobrovoľníkom prechod cez svoje územie. Teraz nie je vylúčené, že poskytla azyl niektorým irackým prominentom. Hovorí sa, že dokonca samotnému Saddámovi.
Taxikári a teroristi
Americký šéf diplomacie Colin Powell síce popiera, že Američania majú zoznam krajín, na ktoré chcú zaútočiť, je však viac ako jasné, že Washington má záujem zmeniť vedenie v krajinách, ktoré považuje za hrozbu. Vyplýva to aj z novej doktríny americkej obrannej politiky, ktorá uznáva preventívny útok za legitímny nástroj obrany amerických záujmov.
Vo Washingtone existujú skupiny, ktoré by si vedeli predstaviť útok na Sýriu. „Je to krajina, kde vás každý taxikár zavezie do ústredia teroristických organizácií,“ hovorí námestník ministra obrany Paul Wolfowitz.
Briti
Preváži však zrejme názor, že existujú aj iné páky na elimináciu nevhodných prejavov Sýrie - politický a ekonomický tlak, ktorý by mal spôsobiť odchod prezidenta Bašára Asada.
Tento muž je veľkým sklamaním americkej administratívy - podporoval síce boj proti terorizmu, na druhej strane však neurobil nič so zastúpením teroristických organizácií na svojom území.
K výraznejšej akcii proti Sýrii sa Američania neodhodlajú v dohľadnom čase aj pre to, že na rozdiel od Iraku nemôžu rátať s podporou Veľkej Británie.
Londýn totiž na rozdiel od Washingtonu zvolil smerom k Sýrii aj Iránu zmierlivý tón a hovorí o ich šanci podieľať sa na povojnovej obnove Iraku.
Navyše, teraz sa dá predpokladať, že Asad aspoň formálne obmedzí aktivity teroristov v Sýrii. Američanom by tak zobral argumenty na prípadný útok. JANA MIKUŠOVÁ
