Americký vojak si vyberá pohľadnicu, ktorú by z Bagdadu mohol poslať domov. FOTO - REUTERS
Ten, kto vzdoruje, možno ešte stále niekde vzdoruje, robí to však celkom nenápadne. Saddám záhadne zmizol a zmizla s ním i veľká časť jeho armády a represívneho straníckeho i štátneho aparátu. Posledná viac-menej kompletná iracká divízia sa drží pri Saddámovom rodnom Tikríte a ak sa rýchlo nevzdá, môže byť jednoducho zničená zo vzduchu. Nedá sa samozrejme vylúčiť možnosť, že niektorí z jeho najfanatickejších prívržencov budú pokračovať, prejdú na partizánsky boj alebo na teroristické útoky. Nič však nenasvedčuje, že by mohli vytvoriť širšie hnutie opierajúce sa o podporu más.
Po prvých dňoch to pritom vyzeralo, že spojenecký kalkul nevyšiel. Diktátorovi verní sa postavili rozhodne na odpor a obyvatelia krajiny spojencov nepodporili. Tento týždeň však prišiel náhly zvrat a tyrania sa predsa len zosypala počas dvoch-troch dní ako domček z kariet. „Iracký režim neprišiel do práce,“ komentoval vývoj situácie americký denník The Washington Post.
Bojovať z ničoho nič prestali aj najobávanejšie jednotky diktatúry a z obrazoviek nečakane zmizol obľúbený minister informácií, ktorý popieral prítomnosť nepriateľa v Badgade skoro až do chvíle, kým Američania spoza jeho chrbta nezačali mávať do kamier.
Pravdepodobne tu nezaúčinkoval iba celkom prirodzený pud sebazáchovy irackých vojakov. Už dlho pre začatím vojny prichádzali správy, že príslušné americké a britské inštitúcie pomocou sprostredkovateľov vyjednávajú s rôznymi irackými politickými činiteľmi a vojenskými veliteľmi o ich kapitulácii či dokonca o prechode na druhú stranu.
Už z podstaty týchto rokovaní vyplývalo, že informácie o nich boli a sú polovičaté a nejednoznačné. Je ťažké určiť, čo je pravda a čo často zámerná dezinformácia. Bola to jedna z veľkých spravodajských hier vojenskej histórie a to, že bola úspešná, sa vlastne dozvedáme práve až po záhadne vyzerajúcom rozplynutí irackého odporu.
Čo sa presne v Iraku stalo, dozvieme sa možno až po desaťročiach po otvorení archívov a publikovaní prvých memoárov.
PETER MORVAY
