„Môj syn má teraz šesť rokov, keď ma zatvorili, mal tri,“ hovorí Ivana. Nevie si predstaviť, že by jej syn bol s ňou vo väzení. „Že tu nie je so mnou, je síce pre mňa ťažké, ale neviem si predstaviť, že by dieťa bolo vo väzení.“ O Ivaninho syna sa stará jej mama. „Navštevujú ma raz za mesiac, teraz v zime raz za tri mesiace. Cítim, že jeho vzťah ku mne sa mení, akoby som bola cudzia, hoci si uvedomuje, že som jeho mama.“
Odsúdená Zdena si myslí, že oddelenie pre matky s deťmi je dobrý nápad. „Moju dcéru má v pestúnskej starostlivosti sestra. Vedú ju k tomu, aby ma neodsudzovala, hoci niekedy sú na mňa nahnevaní, spôsobila som im dosť problémov. Dcéra má osem rokov, zatvorili ma, keď mala päť. Pre ženu by bolo skvelé, keby mohla mať dieťa so sebou v ústave, je naň naviazaná, keď je s ním, sama ho formuje, vychováva, aj dieťa si k nej vytvorí vzťah. Nás s dcérou teraz držia v kontakte iba návštevy.“
Ivana aj Zdena sú odsúdené za vraždu svojich partnerov, ktorí ich dlhodobo týrali. „Obe sú na svoje deti silne citovo naviazané, odlúčenie od nich na ne vplýva najhoršie. Takmer denne deťom píšu. Sú to slušné odsúdené,“ hovorí vychovávateľka. Aj vďaka tomu bol obom ženám povolený pri návštevách priamy kontakt. „Svoje deti môžu aspoň raz za mesiac objať.“
Ivana je vo väzení za vraždu svojho druha, ktorý ju dlhodobo týral. Zabila ho jeho revolverom, ktorý mal doma nelegálne. Uvažovala predtým, čo bude so synom? „Áno, možno som to urobila práve kvôli nemu. Keby išlo iba o mňa, nejako by som to zvládla. Jeho otec bol však inej národnosti, inej mentality, chcel syna zobrať so sebou a ja bez malého nemôžem byť.“ Ivana má vo väzení stráviť jedenásť rokov. Bojí sa, aký bude jej vzťah k synovi, keď ju pustia. „Otcovi priatelia za ním chodia na návštevu, keď boli u nás naposledy, volala som so synom a prvýkrát sa stalo, že mi nemal čo povedať. Keď som sa pýtala, bol ticho!“ Ivana teraz podala žalobu na svojho druha za týranie blízkej a zverenej osoby . „Ľudia reagovali – čo chcem teraz, keď je mŕtvy. Lenže ja som živá a chcem von k synovi. Súd nezohľadnil to, že ma druh týral,“ tvrdí.
Zdena svojho muža zabila v afekte. Ich rodinný príbeh malé mestečko, odkiaľ pochádza, dobre pozná. Zdenin manžel týral nielen Zdenu, ale aj svoju dcéru. „Raz večer, keď ma doma tĺkol, chcela som odísť, chytil ma na ulici a dokopal tak, že mi vyoperovali obličku. Posledného trištvrte roka som musela spávať na zemi, keď sa zobudil, kopol do mňa, oblial ma vodou. Vedel, že malá sa bojí tmy, zavrel ju na toaletu a mňa držal v kuchyni. Plakala a mne krvácalo srdce, nemohla som nič urobiť.“ Zdena sa obrátila na políciu, tá jej však nepomohla. „Keby som bola sama, odídem, ale ísť s dcérou do iného mesta? Ako ju zabezpečíte?“
