V uliciach sa pri rabovaní aj oslavovalo. FOTO - REUTERS
Ľudia v Bagdade sa včera pustili do veľkej rabovačky. FOTO - ČTK/AP
h majiteľov obchodov, ktorí strieľali na nedočkavcov, ktorí sa pustili do rabovačky.
Keď Američania vkročili včera ráno do mesta cez severovýchodné štvrte obývané šiítmi, nestretli sa takmer s nijakým odporom. Podľa nepotvrdených informácií agentúry AFP šiítske obyvateľstvo v noci pred príchodom Američanov dokonca z ulíc vyhnalo jednotky fedajínov.
Opatrné americké velenie
Bolo jasné, že iracké velenie, ak ešte nejaké existuje, už neovláda žiadnu zo štvrtí hlavného mesta. Americké tanky voľne prechádzali centrom. V noci spojenci oslobodili väznice. Z ulíc zmizli uniformovaní policajti a vojaci. Ľudia začali rabovať vo vládnych budovách, skladoch, obchodoch i v budove tajnej polície.
Hovorca amerického veliteľstva v Katare kapitán Frank Thorp bol opatrný a tvrdil, že je predčasné hovoriť o úspešne dokončenej operácii v Bagdade. „Pred nami je možno ďalší tvrdý boj, ako budú spojenecké jednotky postupovať Bagdadom a celým Irakom.“ Poobede už generál Vincent Brooks povedal: Bagdad sme pridali k miestam, kde Husajnov režim stratil kontrolu.
Úplne ovládnuť sa do včerajšieho večera v Bagdade nepodarilo ešte východný breh Tigrisu, odkiaľ irackí ozbrojenci ostreľovali ulice. Do tejto oblasti zatiaľ americkí vojaci neprenikli.
Kto tu vládne?
Ale ľudia už oslavovali - ráno stovky, večer už ulice Bagdadu zaplavili tisíce. Bol to chaos. V centre aj na bagdadskom predmestí. „So svetovým tyranom je vďaka koalícii amen. Našťastie pre Irak,“ prehovoril k asi päťstohlavému davu na predmestí vodca šiítskych moslimov.
Ľudia ukazovali na kamery spravodajských televízií prstami víťazné V. Zamestnanci ministerstva informácií sa vyparili, zahraniční novinári sa mohli prvýkrát pohybovať po meste bez ich sprievodu. Televízia už nevysielala, rozhlas ešte ráno sporadicky púšťal vlastenecké pesničky. Ľudia sa doobeda pýtali, kto teraz v Bagdade vlastne vládne.
„Vy ste novinár, povedzte mi, prosím, čo sa deje? Kde je naša vláda? Komu teraz patríme? Ja to neviem,“ pýtal sa novinára agentúry Reuters Ammar Músá, ktorý prišiel do nemocnice za svojím zraneným synom.
„Rád by som vedel, kedy sa ten zmätok skončí. Vládne naša vláda ešte alebo už nie?“ pýtal sa takmer rovnako upratovač v nemocnici Sarmid Šakir. Večer to už bolo jasné - Saddámov režim prehral.
Veľká rabovačka
Do vládnych budov vtrhol dav. Vynášal všetko. Stoličky, stoly, dvere, ale aj potraviny alebo fľaše s olejom na pečenie. Utekajúci ľudia niesli počítače a klimatizačné zariadenia. Dav sa dostal aj do obchodov so športovými potrebami pri irackom olympijskom výbore, kde mala sídlo tajná služba Saddámovho staršieho syna Udaja. Sídlo Olympijského výboru horelo. Ľudia odtiahli aj terénnu toyotu, ktorá patrila výboru. K vládnym budovám prichádzali s vozíkmi a autami. Z ministerstva zavlažovania jeden z mužov vynášal radostne veľkú kyticu z umelej hmoty.
Ozbrojené skupiny Iračanov na niektorých miestach zastavovali autá a lúpili. Policajné stanice sú zatvorené a zrejme prázdne. V mnohých častiach mesta obyvatelia rabujú vo vládnych budovách, v skladoch a v obchodoch. „Čím bližšie sa dostanete k východnému brehu Tigrisu, kam americké tanky neprenikli, tým väčšie bezvládie tam je.“
(mch, čtk, reuters)
Hlas ulice - ľudia začali rozprávať„Sme nadšení, že sme sa ho po rokoch vojny a živorenia zbavili.“
Dincha Chosina, asýrsky kresťan.
„Je to najlepší pocit v mojom živote po jedenástich rokoch vojenskej služby, potom čo som musel prejsť všetkými vojnami, do ktorých nás Saddám zatiahol.“
Ajúb, ktorý radšej neprezradil priezvisko.
„Je to zbabelec, ktorý zradil svoj vlastný ľud.“
Rijádovi (28) prekážalo, že Saddám o sebe nedal dlho vedieť.
„Nič nám nedal okrem vojen a embarga. S Američanmi nám bude dobre.“ Vyhlásil rozradostený Kásim (54).
„Saddám bol voči svojmu ľudu neľútostný. Mučil nás.“
Jásir, bývalý pracovník bezpečnostných síl tvrdil, že bol sedem a pol roka vo väzení.
„Saddám bol pre všetkých Iračanov diktátorom.“
Muhammad Vali zranený vo vojne proti Iránu má jednu pažu kratšiu a v nohách mu zostali črepiny.
(čtk)
