Káhira 8. apríla (TASR) Keď sa skončia vojenské boje o Bagdad, začnú sa ďalšie. Tentoraz to budú náboženské, tvrdia politickí pozorovatelia a analytici Blízkeho východu. Radikálne islamské skupiny a samozvaní náboženskí bojovníci sa pripravujú na boj proti anglo-americkej nadvláde v meste, ktoré sa pokladá za jedno z najsvätejších miest islamu. "Irak sa stáva bojiskom, ktoré sa presunulo z Afganistanu," hovorí Diá Rašván zo známeho al-Ahrám Centra pre politické a strategické štúdie (ACPSS). Egyptský prezident Husní Mubarak sa vyjadril, že v súvislosti s vojnou proti Iraku sa objavia stovky nových Usámov bin Ládinov. Ďalší arabský analytik Abdul Moati Bajúmi z Islamskej výskumnej akadémie vplyvnej káhirskej univerzity al-Ažár pripomína, že pred nami sú temné časy, akonáhle koaličné sily dobyjú hlavné mesto. "Bagdad je veľmi osobitným náboženským symbolom. Býval hlavným mestom islamského kalifátu za vlády Abbásovcov ( v rokoch 750 až 1258 n.l.). Táto zmena a útok na mesto dajú bin Ládinovi a jeho organizácii al-Káida novú legitimitu," tvrdí. Žiadny islamský vodca nebude v pozícii, aby odsúdil "odpoveď" namierenú proti Spojeným štátom. Ak sú vyhlásenia Iraku správne, asi 6000 Arabov je v Bagdade údajne pripravených urobiť čokoľvek proti votrelcom. V napätej politickej klíme Blízkeho východu sú dobrovoľníci oslavovaní ako hrdinovia. Vodcovia radikálneho islamského hnutia Hamas vyzvali na samovražedné útoky proti anglo-americkým okupantom". Skúsenosti hnutia Hamas na tomto poli ukazujú, že takýto druh operácií bude pre Iračanov veľmi úspešný a otrasie nepriateľom. Rašván predpovedá, že v Iraku bude veľa dobrovoľníkov, keď Spojené štáty a Británia prevezmú kontrolu nad starobylou krajinou medzi Tigrisom a Eufratom. "Mnohí z nich (dobrovoľníci) sa pripravujú na cestu do Iraku a čoraz menej do Afganistanu," tvrdí a pripomína, že "Irak je oveľa bližšie pre Arabov a pre teroristov je oveľa jednoduchšie vyvíjať tam svoje aktivity". Američania sa podľa neho zmenia na rukojemníkov. Rašván poukazuje na dlhé hranice Iraku so Sýriou, Saudskou Arábiou a Iránom, ktoré je veľmi ťažké kontrolovať a cez ktoré sa môžu teroristi dostať do krajiny. Okrem toho náboženskí bojovníci dostávajú podporu a oprávnenie od časti islamského náboženského establišmentu. Napríklad sýrsky náboženský vodca, veľký mufti šejk Ahmed Kaftaro minulý týždeň vyzval na samovražedné útoky, tzv. "mučenícke operácie ", proti koaličným vojskám. Šejk Muhammad Saíd Tantawi, veľký imám káhirskej mešity al-Ažár, sa vyjadril, že mučenícke operácie proti inváznym silám sú povolené na základe náboženského práva. "Nebránime nikomu, kto ide na pomoc tým, ktorí musia čeliť nespravodlivosti," uviedol. Podľa islamského práva je samovražda zakázaná ako zločin proti samému sebe. Avšak "mučeníctvo" moslimov brániacich svoju zem alebo iných moslimov sa povoľuje a dokonca oslavuje. Vplyvní šejkovia univerzity al-Ažár v piatok zverejnili vyhlásenie, v ktorom sa píše, že "akákoľvek agresia proti arabským alebo moslimským krajinám široko otvára dvere svätej vojne a legitimizuje odpor, ktorý vyústi do porážky inváznych križiakov. Hlavne Saudská Arábia a Egypt, arabskí spojenci Washingtonu v oblasti, sa obávajú, že udalosti v Iraku by sa mohli vymknúť spod kontroly po vojne proti režimu Saddáma Husajna. "Teraz je jeden Usáma bin Ládin, ale potom bude 100 bin Ládinov," tvrdí egyptský prezident Husní Mubarak. Skôr ako potlačenie medzinárodného terorizmu, ako ho deklarujú Spojené štáty, vojna podľa neho spôsobí jeho nárast. Saudskoarabský minister zahraničných vecí, princ Saíd al-Fajsal má podobné obavy, keď tvrdí že vojna na Blízkom východe splodí nové problémy a prispeje k rozšíreniu násilia. Výsledkom toho bude väčšia nestabilita a nenávisť: "Ak si dáte dokopy tieto dve veci, máte v rukách recept na problémy," dodal minister.