Podľa novely majú platiť všetci študenti, denní aj externí - vrátane tých, ktorí teraz platia súkromným spoločnostiam. Platiť sa má začať 1. januára 2004, a to za letný semester na všetkých školách rovnako - každý študent zaplatí 3500 korún. Potom si už škola určí sama, koľko bude od študenta pýtať - či 10 alebo 20 percent svojich priemerných nákladov na študenta. Na školský rok 2004/2005 sa predpokladá, že minimálne školné bude 7300, maximálne 14 600 korún.
Niektoré vysoké školy by chceli túto hranicu posunúť až na nulu. Napríklad rektori škôl s technickými odbormi, o ktoré je dlhodobo nízky záujem, by chceli mať možnosť školné úplne odpustiť.
Či im to minister školstva Martin Fronc umožní, je otázne. Zatiaľ hovorí, že za študenta predsa bude školné zaplatené, napríklad formou pôžičky, a preto mu nemusí byť odpustené.
Ak študent školné nezaplatí, bude zo štúdia vylúčený. Rektor mu podľa návrhu novely môže len odložiť splatnosť školného, a to nanajvýš o dva mesiace, odpustiť však v žiadnom prípade. Minister si myslí, že na štúdium bude mať každý. Sociálne štipendium by mal dostať každý študent, ktorý žije v rodine, kde príjem na jedného člena domácnosti je nižší ako 5400 korún. Sociálne štipendium študent dostane také vysoké, aby tých 5400 korún dosiahol.
Určitú pomoc študentom ponúka aj Študentský pôžičkový fond, ktorý zvyšuje výšku študentskej pôžičky z terajších 20 000 na 40 000 korún. Nehovorí sa však o tom, ktorý študent dostane celú sumu, ktorý len polovičnú a ktorý, povedzme, štvrtinovú. Môže sa tak stať, že priemerná výška pôžičky bude len 10 000 korún.
Banky sa už síce vyjadrili, že sú ochotné študentom požičať, štát však študentom nebude dotovať úroky, ako je to v niektorých krajinách Európy. Je preto otázne, či si študenti budú chcieť požičať za 12-percentné úroky, zvlášť ak budú musieť zháňať aj ručiteľa. Novela vysokoškolského zákona ešte musí prejsť viacerými legislatívnymi procesmi, môže sa teda stať, že sa niektoré jej časti zmenia - i keď podstata by mala ostať.
Aký bude ďalší vývoj novely
1. Novela je teraz v pripomienkovom konaní na legislatívnej rade vlády. 22. apríla k nej dodá pripomienky aj Slovenská rektorská konferencia.
2. Po odobrení legislatívnou radou bude novelu schvaľovať vláda - predpokladá sa, že by to mohlo byť v apríli, najneskôr začiatkom mája.
3. Keď vláda vysloví s novelou súhlas, dostane sa do parlamentu.
4. Tu ju čaká najťažšia skúška. Opozícia sa bude snažiť niektoré veci do novely zapracovať, prepracovať, prípadne ju aj odmietnuť ako celok. Ak ju poslanci neschvália, bude ju musieť ministerstvo školstva prepracovať.
5. Ak parlament novelu zákona schváli, musí ju ešte podpísať prezident.
6. Ak ju podpíše, novela nadobudne 1. januára 2004 právoplatnosť. Ak nie, bude ju musieť parlament znovu schvaľovať. (sr)
Externisti sú v nevýhode
Novela podľa niekoľkých odborníkov „hádže do vody“ neprimeraným spôsobom najmä externých študentov. Tí totiž nebudú mať nárok na sociálne štipendiá ani pôžičky. Navyše, ak podpísali zmluvy s vysokou školou, budú musieť okrem školného platiť aj peniaze, ktoré v zmluve prisľúbili vyplatiť. Nebýva ich málo - priemerná suma, ktorú externí študenti platia vysokým školám - respektíve ktorú školám „dobrovoľne“ darúvajú - je okolo 35 000 korún za rok.
Minister školstva Martin Fronc povedal, že študentom vysvetlili, že platiť nemusia. Ak to napriek tomu robia, on zasiahnuť nemôže. Mohol by síce vysoké školy „potrestať“ priškrtením rozpočtu, ale zatiaľ to neurobil.
Ostáva preto na školách, ako sa rozhodnú vo chvíli, keď externisti začnú platiť školné - či im poplatky na základe podpísaných zmlúv odpustia, alebo nie. Ak sa toto nevyrieši, najbližšie tri-štyri roky (počas trvania podpísaných zmlúv), budú zrejme externisti platiť dvojmo. (sr)
Niektoré školy nechcú školné vyberať
Školné by sa malo začať platiť už od januára budúceho roka, tentoraz ešte jednotne. Od septembra 2004 si však už školy samy určia, aké budú mať vysoké školné. Opýtali sme sa preto rektorov univerzít, či už teraz aspoň približne vedia, koľko peňazí budú od študentov vyberať.
MIKULÁŠ ŠUPÍN, rektor Zvolenskej univerzity vo Zvolene: „Ak sa má zaviesť platba, školy by si mali samy určiť hranicu. Od nula až po, povedzme, plnú sumu. Nie že sa stanoví, že musia vyberať od 10 do 20 percent. Nie som zástancom platieb, pretože tento systém by mohol niektoré školy aj zlikvidovať. Neviem, prečo sa za reformu považuje platenie školného. Podľa mňa by tu mal skôr platiť princíp trhovej ekonomiky - škola musí o sebe rozhodnúť sama. To sa nedá takto plošne.“
PETER ČERŇANSKÝ, prorektor Trnavskej univerzity v Trnave: „Zatiaľ sme o tom nehovorili, ale zrejme bude treba niečo vyberať na bežné výdavky, lebo peňazí je málo. Ale myslím, že poplatky by mali byť skôr nižšie.“
VOJTECH MOLNÁR, prorektor Slovenskej technickej univerzity Bratislava: „Školné neplánujeme vyberať. Považujeme to za nevhodný nástroj na sanovanie štátneho rozpočtu. Pre technické vysoké školy bude školné znamenať zníženie počtu študentov a ich problémy sa len rozšíria. Okrem toho je to nesystémové: prečo platiť za vysoké školy, keď sa za stredné a základné neplatí? V konečnom dôsledku poplatky neprinesú také sumy, ktoré by vysokému školstvu pomohli. Najprv treba urobiť efektívnu administratívu univerzít, skvalitniť infraštruktúru a iné zmeny. Inak lejeme peniaze do čiernej diery. Do vysokých škôl sa od roku 1989 takmer neivestovalo, a aj toto sú opatrenia, ktoré sa iba tvária, že nám pomôžu.“
ROBERT SCHRONK, CSc., prorektor Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica: „O výške poplatkov sme zatiaľ nerokovali, ale určite budeme školné vyberať. Vhodnejší by bol ten väčší rozsah: od 0 do 20 percent, aby mali školy priestor uvážiť svoje výdavky a možnosti. Myslím si totiž, že aj výška školného bude nástrojom v konkurenčnom boji medzi vysokými školami - počet uchádzačov z roka na rok klesá a počet fakúlt, naopak, utešene narastá, takže aj táto vec bude mať význam.“
FRANTIŠEK GAHÉR, rektor Univerzity Komenského v Bratislave: „To, aké vysoké budeme vyberať poplatky, závisí od konečného znenia novely. Prišli sme s návrhom vyberať od nula po dvojnásobok základu od denných študentov a od nula až do výšky skutočných nákladov pre externých študentov. K tomuto návrhu sa minister ešte nevyjadril, ale myslím, že o ňom bude vážne uvažovať. Na druhej strane je pravdou i to, že niektoré školy by nezačali školné vyberať a novela by nesplnila svoj účel.
Akceptoval však náš ďalší návrh - že poplatky bude navrhovať dekan podľa jednotlivých odborov. Takže školné na niektoré odbory sa bude pohybovať v nižšom pásme, v lukratívnejších odboroch sa bude platiť viac.“ (sr, gal)
Čo sa zmení: VŠETCI ŠTUDENTI
BUDÚ PLATIŤ ŠKOLNÉ
- Od 1. januára 2004 všetci študenti zaplatia jednotné školné 3500 korún za letný semester.
- Školné sa stanovuje na výšku 10 až 20 percent priemerných výdavkov verejných vysokých škôl na jedného študenta - ide o tzv. základ. V školskom roku 2004/2005 sa predpokladá, že budú platiť od 7300 do 14 600 korún.
- Študent, ktorý bez vážneho dôvodu bude študovať dlhšie, ako je dĺžka študijného programu, bude platiť školné vo výške dvojnásobku až päťnásobku základu, teda asi 13 800 korún až 34 500 korún.
- Školné sa bude platiť v dvoch rovnakých splátkach, prvá musí byť zaplatená do konca novembra, druhá do konca apríla.
- Rektor môže s prihliadnutím na sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo iné vážne skutočnosti odložiť termín splatnosti školného - nie však odpustiť. Odloženie nesmie presiahnuť dva mesiace oproti stanoveným termínom.
- Nedodržanie povinnosti zaplatiť školné bude dôvodom na vylúčenie zo štúdia.
- Ak študent skončí alebo preruší štúdium počas školského roku, nebude mať nárok na vrátenie už zaplateného školného, druhú splátku školného však už nemusí zaplatiť.
- Školné a poplatky spojené so štúdiom sa stanú výnosom verejnej vysokej školy - najmenej 20 percent výnosov musí škola použiť na štipendiá alebo pôžičky, 10 percent na úhradu sociálnych štipendií.
- Školné nebudú platiť študenti dennej formy doktorandských študijných programov. Za externú formu môžu školy pýtať školné až do výšky skutočných nákladov na štúdium (asi 69 000 korún, pozn. red.).
- Formu platenia školného a formu platenia a splatnosť ďalších poplatkov spojených so štúdiom určí štatút verejnej vysokej školy.
KTO BUDE MAŤ NÁROK
NA SOCIÁLNE ŠTIPENDIUM
- Na sociálne štipendium budú mať zo zákona nárok študenti dennej formy štúdia študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa par. 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v SR a nie sú starší ako 35 rokov. Môžu ho dostať však len študenti prvého štúdia (teda tí, čo študujú na vysokej škole prvý raz), a to najviac na obdobie dĺžky štúdia a najviac do výšky 240 000 korún.
- Ak študent študuje podľa viacerých študijných programov, môže poberať sociálne štipendium len v rámci jedného z nich.
- Sociálne štipendium sa bude odvíjať od príjmu študenta s ním spoločne posudzovaných osôb. Študent má na sociálne štipendium nárok vtedy, ak príjem na člena rodiny bude nižší ako 1,2-násobok životného minima a základ.
Pre budúci školský rok to znamená, že všetci študenti, ktorí budú mať v prvom polroku školského roku príjem nižší ako 5400 korún (1,2 x 3930+ 690), majú právny nárok na sociálne štipendium. Priemerné mesačné sociálne štipendium bude asi tisíc korún.
Ministerstvo školstva predpokladá, že počet štipendistov sa zvýši zo súčasných 7700 študentov minimálne na 25 000.
KTO DOSTANE POŽIČKU
A AKÚ VEĽKÚ
- O pôžičku môžu žiadať študenti, študujúci na dennom štúdiu, a to na slovenských vysokých školách, ale aj študenti študujúci v zahraničí (a to aj vtedy, ak už v zahraničí poberajú iné štipendium). Podmienkou je aj trvalý pobyt na Slovensku.
- Najvyššia poskytnutá pôžička môže byť 40 000 korún, najnižšia 10 000 korún. Bude sa poskytovať v celých desaťtisícoch korún, teda vo výške 10 000, 20 000, 30 000 aj 40 000 korún. Na základe čoho Študentský pôžičkový fond rozhodne, akú pôžičku poskytne, zákon nič nehovorí.
- Žiadosť o pôžičku treba podať na tlačive vydanom Študentským pôžičkovým fondom na fakulte verejnej vysokej školy, na ktorej sú zapísaní na štúdium.
- Študent prvého ročníka podá žiadosť o pôžičku po zápise, ostatní študenti do 15. júna kalendárneho roka.
- Schválenie pôžičky riaditeľ fondu oznámi žiadateľovi do 30 dní od jej doručenia na fond. Spolu s oznamom o schválení pôžičky mu zašle aj zmluvu o pôžičke (dva výtlačky plus prílohy, najmä potvrdenie o štúdiu na príslušnej fakulte).
- Pôžička sa bude vyplácať do 14 dní po uzavretí zmluvy a jej doručení na fond. Najprv študent dostane jednu polovicu, vo februári nasledujúceho roka druhú.
- O pôžičku treba žiadať každý rok.
(sr)
Zdroj: návrh novely vysokoškolského zákona
