Frankfurt 7. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) budú v stredu oddelene hlasovať o prístupových zmluvách desiatich budúcich členských krajín. V prípade Česka existuje teda hypotetická možnosť nepodporiť jeho vstup do EÚ. ČR totiž nesplnila požiadavky, ktoré jej od roku 1999 poslanci EP adresovali v pravidelných intervaloch. Lepšie povedané - išlo o jednu požiadavku - vyrovnanie sa s Benešovými dekrétmi. EP sa však rozhodol, že za neprijatie kandidáta hlasovať nebude - a urobil dobre. Aj keď praktiky poslancov EP pripomínajú - obrazne povedané - štart tigra a dobehnutie kaliky, vracia sa k povojnovým udalostiam dnešné vydanie nemeckého mienkotvorného denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Za zásadnú chybu označujú noviny skutočnosť, že problémový okruh vyvlastnení majetkov a odchodu časti obyvateľstva po roku 1945 sa obmedzil zakaždým len na Českú republiku. Uplatňovanie princípu kolektívnej viny však nebolo len bežnou praxou Česka, Slovenska a iných v súčasnosti kandidátskych krajín, ale aj niektorých dlhoročných členov EÚ. Vzniká aj otázka, ako to bolo vlastne s praktickou realizáciou záverov Postupimskej konferencie, na ktorej predstavitelia víťazných mocností rokovali o osude porazeného Nemecka.
Pasivita Európskej únie voči etnickým čistkám na Balkáne a medzinárodný súhlas s usporiadaním Kosova podľa etnických princípov vyvoláva dojem, že povojnové udalosti na Starom kontinente možno ponechať už len na posúdenie histórii. Takýto prístup je ale podľa novín "čistým cynizmom."
V oblasti dodržiavania ľudských práv nepôsobí totiž Európska únia dôveryhodne, keď Chorvátsku vytýka, že nezabránilo zločinom na srbských civilistoch, ale na druhej strane necháva bez povšimnutia povojnové zločiny páchané na nemeckom a maďarskom obyvateľstve, píše v závere článku mienkotvorný FAZ.
jč pel
