Po zhliadnutí tohto filmu som nadobudol presvedčenie, že Jim Jarmusch by mohol natočiť film o čomkoľvek. Či už by to bolo o vynálezcovi padáka, kubánskych prisťahovalcoch alebo americkom futbale, určite by mu nechýbal typický humor a kvality jeho predchádzajúcich snímok.
Ghost Dog, hrdina jeho filmu Cesta samuraja, je neobvyklý zabijak. Žije na streche jedného z domov v New Yorku, kde má postavenú provizórnu chatrč. Verne pracuje pre Louia, mafiána strednej veľkosti a dôležitosti, ktorý mu pred rokmi zachránil život. Pri poslednej zákazke sa však stane pre mafiu nepohodlným a je zatiahnutý do boja, z ktorého druhá strana nemôže vyjsť víťazne.
Ghost Dog, v podaní skvelého Foresta Whitakera, je novodobý samuraj žijúci v prostredí newyorského ghetta. Venuje sa chovu poštových holubov a riadi sa samurajským kódexom Hagakure, citáciami ktorého je film prešpikovaný. „Samuraj by sa mal každý deň považovať za mŕtveho,“ hovorí Ghost Dog a zvýrazňuje tak paralelu na mŕtveho muža Williama Blakea z nedávnej režisérovej paródie na western. Podobne aj tento film čerpal z amerických westernov, no okrem nich šarmantne prevrátil naruby aj mafiánske rodinné ságy a príbehy o hrdinoch zabijakoch, ktoré spojil s hip-hopovou kultúrou a filozofiou japonských samurajov. Vytvoril jedinečného filmového hrdinu konfrontovaného s reálnym svetom. Ghost Dog je síce zabijak, no svojou prácou vo filme nepropaguje násilie. Vykonáva službu pánovi, a teda svoje poslanie, pričom jeho skutky sú v súlade s morálnym kódexom, podľa ktorého chce žiť a zomrieť.
Napriek tematike je Ghost Dog plný vtipných momentov, aké poznáme už z predchádzajúcich Jarmuschových filmov. Jeden z najpodarenejších je scéna, v ktorej si mafiáni spomínajú na známe hip-hopové skladby a rapujú z nich obľúbené pasáže. Podobne ako „verbálna prestrelka“ o prezývkach sa bezpochyby zapíše do dejín svetovej kinematografie.
Svet Jarmuschových hrdinov je trochu iný ako ten, ktorý poznáme z reklamných letákov a hollywoodskych filmov. Možno aj preto boli jeho filmy vždy obľúbenejšie u európskeho diváka. Jeho hrdinovia sú individualisti – osamelí bežci konfrontovaní s morálkou tohto sveta. Nájomný vrah v nich môže mať rád poštových holubov a mafiáni zo starej školy kreslené filmy. Ľudia sa dokážu rozprávať aj napriek tomu, že neovládajú rovnaký jazyk. A napokon, strela z revolvera môže nájsť svojho adresáta aj cestou vodovodného potrubia.
Jarmusch v Ghost Dog opäť ukázal svoju náklonnosť k atypickým hrdinom, zmysel pre absurdný humor a stret rôznych kultúr. Zo zdanlivo nezlučiteľných ingrediencií vytvoril jedinečný film, ktorý je umelecky hodnotný a zároveň divácky veľmi atraktívny.
JAROSLAV RIDZOŇ
(Autor je študent dramaturgie a scenáristiky na VŠMU)