nových generácií.“
Tieto slová nám pred šiestimi rokmi adresoval priateľ Slovenska a najväčší Európan našich čias, pápež Ján Pavol II.
Slovensko bude v slobodných podmienkach patriť tam, kam vedome a aktívne bude chcieť patriť väčšina jeho občanov. Môže byť spolupodielnikom na výnosoch stability, bezpečnosti a intenzívnej spolupráce v Európe.
Európska integrácia je najkonsenzuálnejšou politicko-spoločenskou témou na Slovensku. Musí sa stať realitou. Realitou znamenajúcou lepšiu perspektívu pre krajinu a jej obyvateľov.
Ako hlavný vyjednávač vlády SR na rokovania o vstupe do Európskej únie by som rád pripomenul, že v roku 1998 sme sa vracali na európsku cestu s veľmi oslabenou dôverou, s dvojročným meškaním v rokovaniach oproti našim susedom. Naša stratégia bola ambiciózna, ale aj realistická: pripraviť sa na vstup k roku 2004 a ukončiť rokovania v roku 2002 s prípravou roku 2003 na ratifikácie.
Náhradou za ekonomicko-sociálne dopady bude celková perspektíva členstva v únii, ale aj napríklad konkrétne pripravovaná investícia do výstavby automobilového závodu pri Trnave v objeme 860 miliónov eur.
Bez istoty členstva Slovenska v Európskej únii by také rozsiahle a dôležité investície Slovensko jednoducho obchádzali.
Na základe dnes už definitívnych výsledkov rokovaní je potrebná príprava budúcoročného rozpočtu štátu už so zohľadnením spoluúčasti na rozpočte únie. Národný rozvojový plán pre účasť Slovenska na štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde únie by sa mal už zakrátko stať stratégiou opatrení v doprave, životnom prostredí, priemysle, službách, poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, v zamestnanosti i cezhraničnej spolupráci.
V únii sa darí nie predovšetkým veľkým, ale schopným, pripraveným, aktívnym. Bude sa nám to dariť, ak sa európske záležitosti stanú súčasťou našej nielen zahraničnej, ale aj vnútornej politiky. Stane sa tak, ak sa s Európou bude spájať vo vedomí občanov prívlastok „naša Európa“.
Slovensko chce mať a bude mať možnosť spolurozhodovať o podobe budúcej ústavnej zmluvy. Európska únia potrebuje viac transparentnosti v rozhodovacích procesoch, efektívnosti pri dosahovaní cieľov. Chceme precíznejšie vymedzenie kompetencií únie na základe osvedčeného princípu subsidiarity, ale aj posilnenie jej úlohy v bezpečnosti, vonkajších vzťahoch a obrane, aby Európa bola schopnejšia čeliť novodobým výzvam a hrozbám i zohrávať aktívnejšiu úlohu vo svete.
Únia bude silná, ak bude posilňovať jednotu v rôznosti, ktorá neoslabuje národnú identitu, ale dáva jej nový priestor. Pravá jednota spočíva na zhode v základných hodnotách.
Ak máme byť príspevkom pre pravú jednotu v Európe, musíme takúto jednotu vytvárať doma - vo vzťahoch, v zákonoch, inštitúciách. Prejavom takejto jednoty je ľudskosť a solidarita národná i medzinárodná.
Zakončím tento príspevok parafrázovaním slov Konrada Adenauera, ktorý je považovaný za spolutvorcu projektu zjednotenej Európy: „Miesto Slovenska v jednotnej Európe bolo snom niekoľkých, stalo sa nádejou pre mnohých a dnes je nevyhnutnosťou pre všetkých.“
JÁN FIGEĽ, predseda Zahraničného výboru NR SR
(článok poskytnutý SME na publikovanie 17. februára 2003, redakčne krátené)
