BERLÍN – Koncom 60. rokov prišiel do exilu publicista Richard Sklorz. Z poverenia senátu v Berlíne napísal Sklorz zaujímavú publikáciu Slováci a Česi v Berlíne, ktorá vyšla v edícii Žít spolu. Sklorz sa vydal nielen po stopách exulantov, ktorí našli svoj domov v Berlíne a jeho okolí v prvej polovici 18. storočia. V roku 1737 vznikla ako časť štvrti Neukölln tzv. česká dedina, ktorá sa, vrátane českého chrámu, zachovala dodnes.
V protestanskom Berlíne študoval a neskôr pôsobil na univerzite ako docent aj slovenský teológ Samo Tomášik. Nebol ale prvý. Niekoľko desiatok rokov pred ním bol na študijnom pobyte v Berlíne Jur Ribay, zakladateľ slovenského knihovníctva. Do nástupu nacizmu k moci v roku 1933 bol Berlín miestom, kde bolo veľa spisovateľov a maliarov židovského pôvodu pochádzajúcich z Čiech – Max Brod, Franz Kafka, Egon Ervin Kisch alebo Franz Carl Weisskopf. Málokto vie, že v roku 1910 až 1911 žil v Berlíne aj Karel Čapek.
Tak, ako nemeckí demokrati nachádzali po nástupe nacistov k moci exil v Československu, odišlo veľa slovenských a českých umelcov do Západného Berlína za komunistickej diktatúry. Napríklad sklár Imrich Tomáš, fotograf Pavel Štícha, divadelníčka Marta Lachová, maliar Jan Kotík, speváčka Magdaléna Hajóssyová alebo spisovateľ Jan Faktor.
Od februára 2000 pôsobí v Berlíne Slovenský inštitút, vyhľadávané je aj České centrum. Obe inštitúcie usporadúvajú aj pre Berlínčanov kurzy slovenčiny a češtiny. Nemožno zabudnúť ani na Spolok pre bohemistické a slovakistické štúdiá a v roku 1995 založenú Nemecko-slovenskú spoločnosť.
RUDOLF STRÖBINGER (Autor je spolupracovník SME)
