Jar v Japonsku, to je okrem iného aj začiatok školského roka. Niektorí rodičia vedú deti do školy prvý raz. Je to úžasné, školský dvor je plný rozkvitnutých čerešní. Stavím sa, že neexistuje dieťa, ktoré vo svojom albume nostalgicky neopatruje rodinnú fotografiu spod rozkvitnutých stromov. Kvet čerešne je jedným zo symbolov Japonska. Znamená pre nás život, radosť, sviežosť a zmysel pre krásu.
Ak chce umelec vyjadriť typickú atmosféru japonskej exotiky, na obraze nikdy nechýbajú čerešne v plnom kvete. Pestujeme ich v záhrade, sú na brehoch riek a rybníkov, v horách. Prekrásne lupienky a ich žalostne krátky život. To je kontrast, ktorý Japoncov na kvetoch čerešne fascinuje. Privádzajú nás k úvahám o živote a zomieraní. Umierajúce kvety čerešne obyčajne používame ako metaforu hrdinskej smrti japonského samuraja Bushida.
Symbolika kvetov čerešne zohrala svoju úlohu aj počas druhej svetovej vojny. Japonský vojak mal byť pripravený zaskvieť sa a zomrieť práve tak, ako vedia rozkvitnúť a opŕchnuť kvety čerešne. To mal byť obraz správneho vlastenca. Práve v tých časoch dala vláda vysadiť čerešne v školských záhradách. Aby sa mladá generácia stala s vojnou lojálnou. Tam sa zrodili kamikadze a všetci tí presvedčení hrdinovia, ktorí bez váhania položili život za vlasť. Po vojne vraj veľa stromov čerešní v Japonsku vyťali, aby sme zabudli.
Dnes u nás kvitnú kvety čerešní zas iba ako symbol jari. Japonské ostrovy sa ťahajú zo severu na juh. Jar prichádza z juhu. Mesto Kjótó je tým najlepším miestom, kde sa dá zažiť celá tá nádhera. Staré chrámy sú zababušené v kvietkoch čerešní a ružové lupienky tancujú vo vetre.
Všetci vyčkávame jar, lebo vieme, že stromy rozkvitnú ako na povel. Ten okamih krásy potrvá však iba krátko, preto ho nikto nechce premeškať.
Masahiko
