„Strihával som všetkých naokolo, za obeť padla napokon aj malá Ela,“ vysvetľuje situáciu na fotografiii otec Ely Lehockej, líder skupiny Modus, Janko Lehotský. Jeho prvou obeťou bol dedo. Pôvodne sa chodil strihávať k holičovi, ale keď zistil, že Janko má na strihanie naozaj vlohy, povedal si, prečo by mal tie tri koruny dávať holičovi, keď ich môže dať Jankovi. „Po prvom netradičnom zárobku som začal postupne zostrihávať aj sám seba – až na tie zadné partie, kde som aj tak nosil dlhšie vlasy. Takto vznikla moja spevácka frizúra,“ vysvetľuje. Raz prenechal nožnice aj dcére Ele, ktorá ho vtedy úspešne „zostrihla“. „Takto mi dokázala, že zo mňa určite niečo má,“ ubezpečuje Janko Lehotský.
Ela vraj začala nesmelo spievať v dvoch rokoch. „Nechcel som ju drezírovať tak, ako keď mňa hnali rodičia do hry na husle, a okrem toho som ani nemal veľa času na jej prípravu. Takže prešla celkom normálnym vývojom,“ hovorí. „Skôr som tajne sníval, že by mohla byť letuškou. To by mohla byť stále nad vecou. Zdalo sa mi to ideálne v čase, keď niektoré trasy, či už v lufte alebo na zemi, boli nedostupné.“
Janko Lehotský vyrastal v rodine, kde odjakživa vládol okolo umenia cirkus. „Myslím si, že je obdivuhodné, ako sa herec dokáže vo svojich úlohách pretvárať. Som rád, že Ela nie je typ rýchlokvasnej herečky a že sa nikam neponáhľa. Konkurencia síce narastá, ale mnoho záleží aj od zhody okolností a šťastia,“ vraví. Svojej dcére fandí, priznáva však, že čosi ho predsa dráždi: keď ju vidí v chúlostivejších scénach, cíti čosi, čo sa nedá vypovedať. Prechádza ním vraj akýsi golfský prúd, ktorý ho zahreje, no v tej chvíli sa cíti zároveň aj ako otec na dedine, keď mu dcéra prvýkrát privedie domov ukázať frajera. „Vtedy si poviem – veď je to len hra. A radšej o tom nebudem ďalej filozofovať, lebo to by ste na mňa potrebovali esperanto.“ (ea)
