Fyzická zrelosť pôdy uľahčuje jej obrábanie. Pôda nelipne na náradie a pri obracaní rýľovaním sa rozpadáva na jednotlivé pôdne agregáty. Fyzickú zrelosť v jarnom období podporuje rozpad odvalov a veľkých hrúd ílovitej pôdy na drobnejšie štruktúrne agregáty mrazom. Vo vegetačnom období udržuje fyzickú zrelosť rastlinná pokrývka alebo rôzna nástielka, ktorá chráni povrch pôdy pred neprodukčným výparom. Po zbere úrody zo zeleninových hriadok chráni pôdu pred vysychaním občasné prekyprenie jej povrchu hrabľami.
Pre záhradkára je významná dĺžka trvania zrelosti pôdy. Pri piesčitých pôdach je interval vlhkosti ich rozpadania na štruktúrne agregáty oveľa väčší ako pri hlinitých a ílovitých pôdach. Ílovité pôdy nazývame aj minútovými preto, že pôdna zrelosť trvá iba krátke obdobie.
Interval vlhkosti, pri ktorej sa pôda nemaže a nepráši, je totiž úzky, v rozsahu niekoľkých percent vlhkosti. Námaha záhradkára je na ílovitých pôdach väčšia nielen pre ich ťažšie obrábanie (lipnú, majú vyšší stupeň konzistencie), ale aj pre krátke obdobie vhodné na rýľovanie.
Obrábanie v nevhodnom termíne zhoršuje pôdnu štruktúru a konzistenciu. Tak je to najmä v prevlhčených mokrých pôdach, ale aj v presušených zliatych zeminách. Pri presušení dochádza navyše k tvorbe prísušku, ktorý sa obrábaním mení na prach ľahko prenášaný vodou a vetrom. Mechanické obrábanie v nevhodnom čase škodí najviac ílovitým pôdam a najmenej piesčitým pôdam.
Záhradkár môže určiť pôdnu zrelosť tak, že hmotu vyrýľovanej zeminy hodí na rýľ alebo na zem. Ak sa nerozpadne na drobnejšie agregáty, ale prilipne k podložiu, alebo zostane nedrobená, nie je zrelá. Zrelá pôdna hmota po údere nestráca štruktúru, nepráši sa a nerozlieva, len sa rozpadne na menšie kúsky.
Obdobie zrelosti ílovitých pôd môžeme predĺžiť zlepšením ich štruktúry pravidelným hnojením kompostom a periodickým vápnením kyslých pôd. Aj dlhodobé zatrávnenie stabilizuje pôdne agregáty a zvyšuje ich odolnosť voči rozpadaniu a deštrukcii.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA DrSc.
