miestach naštrbiť, ak je však dobre udržiavané, neporuší ho. Na stenách domu pôsobí brečtan príťažlivo. Aby neprerástol do odkvapov a pod škridle, ktoré by vytlačil z podkladu, v lete ho zostrihneme na 60 centimetrov pod tieto miesta. Okolo dvier a okenných rámov brečtan zostriháme, aby im neprekážal v pohybe.
* Veľkú časť najväčších a najkrajších georgín vypestujeme z kúpených hľúz? Tie sa potom rozmnožujú odrezkami. Georgíny však možno pestovať aj zo semien. Najkvalitnejšími georgínami vypestovanými zo semien sú nižšie záhonové typy, ktoré dorastajú do výšky 30 až 40 centimetrov. Semená možno siať v marci alebo apríli vo vykurovanej miestnosti a priesady potom rozsadiť do črepníkov s priemerom 9 centimetrov. Pred tým, než ich v máji vysadíme na záhon, treba ich otužovať. Kvitnúť začnú v júli a kvitnú do prvých mrazov.
* Trávniky môžu byť po roztopení snehu miestami vyležané a napadnuté plesňou snežnou, ktorá vytvára na mačine pravidelné kruhové povlaky bielej až bledoružovej farby? Porast je na napadnutých miestach zažltnutý až hnedý a odumiera. V dôsledku toho sa vytvorí holé miesto, ktoré sa len pomaly zapĺňa odnožami okolitých trsov. Hneď po zistení ochorenia je výhodnejšie porast intenzívne prehrabať drôtenými trávnikovými hrabľami, čím odstránime podstatnú časť odumretých rastlín aj so zdrojom infekcie. Prázdne miesta podsejeme osivom rovnakej trávnikovej miešanky, z ktorej bol trávnik založený. Celý porast prihnojíme dusíkatým hnojivom určeným špeciálne na trávniky.
* Hlávkový šalát pestujeme väčšinou z dopestovaných sadeníc? Úspešne sa dá pestovať aj z priamej sejby na hriadke. Zber skorých odrôd z priamej sejby sa robí o 10 až 14 dní neskôr. Sejbou letných nevybiehavých odrôd predĺžime zber šalátu až do júla. Na pripravenú hriadku vysievame semienka riedko do riadkov vzdialených 30 centimetrov, do hĺbky do 2 centimetrov. Šalát rýchlo vyklíči. Hneď ako majú rastlinky dva pravé lístky, porast vyjednotíme na 25 centimetrov a ďalej ho ošetrujeme ako pri výsadbe sadeníc.
* Vinič počas vegetácie pri plytkom obrábaní pôdy vytvára tesne pod povrchom pôdy tzv. rosné korienky? Keby sme ich nechali, zmohutneli by a rozrástli by sa v povrchovej vrstve. Neskôr by prevzali funkciu hlavných koreňov a pôvodný koreňový systém by degeneroval. Vinič by v suchých periódach trpel a znížila by sa odolnosť koreňov voči namŕzaniu. Rosné korienky preto odrežeme ostrým nožom. Neodtrhávame ich, lebo by ľahko obnovili rast, alebo sa infikovali chorobami. (pav)
