Myšlienka zavedenia letného času sa prvý raz objavila už v roku 1784 v článku amerického vynálezcu, vedca, filozofa a ekonóma Benjamina Franklina (1706 – 1790). Jeho argumenty hovorili o šetrení energie lepším využívaním prirodzeného denného svetla, ale aj o predstave toho, že ľudia si užijú dlhšie letné dni. Prakticky sa však táto metóda začala vo viacerých európskych krajinách uplatňovať až počas prvej svetovej vojny. Ale ešte predtým, v roku 1907, zaviedol Angličan William Willet posúvanie hodín o 80 minút na začiatku jarných mesiacov a späť do GMT (greenwichský stredný čas) na jeseň.
Na území našej krajiny zaviedli letný a zimný čas po prvý raz počas prvej svetovej vojny v rokoch 1916 a 1918, potom opätovne v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa letný čas zavádza každoročne. Do roku 1995 trval len šesť mesiacov, od roku 1996, keď bola jeho dĺžka zladená so smernicami Európskeho parlamentu a Rady EÚ, bol predĺžený na sedem mesiacov. Mnohí odborníci však tvrdia, že ekonomické úspory, ktoré mal letný čas prinášať, nie sú také výrazné, ako sa očakávalo. Slovenské elektrárne, a. s., tiež zmena času nijako neovplyvňuje. „Pre nás má deň stále 24 hodín a na výrobu a spotrebu elektrickej energie posun hodín vplyv nemá. Rovnakú skúsenosť máme aj z predchádzajúcich rokov,“ povedala nám hovorkyňa elektrární Jana Kaplanová.
Zavádzanie letného času nie je vo svete zjednotené, niektoré krajiny ho nepoužívajú vôbec. Rôzne sú aj dátumy a hodiny, keď sa časy menia.
