BRATISLAVA - „Daniele odkazujem - peniaze nie sú všetko, existujú aj iné hodnoty! Tu nemá ísť v prvom rade o kapitalizmus, ale o šport a reprezentáciu Slovenska! To je vec cti, vec srdca! Zradila Slovensko! Mala mať radosť, že môže reprezentovať svoju krajinu,“ rozčuľovala sa časť účastníkov internetovej diskusie SME po tom, čo osemnásťročná Daniela Hantuchová nenastúpila na štvorhru v rozhodujúcom zápase Pohára federácie proti Rusku. Dôvodom boli údajne privysoké finančné nároky.
Na vec sa však mnohí pozerali aj z inej stránky. „Chcel by som vidieť, koľko Slovákov, keby si mohlo vybrať medzi zarobením pol milióna korún za víkend a reprezentáciou svojej vlasti zadarmo, by si vybralo druhú možnosť. Za svoje doterajšie úspechy vďačí nie Slovensku, ale samej sebe a svojim rodičom. Alebo si myslíte, že Akadémiu Nicka Bolletieriho jej platil Slovenský tenisový zväz? Prečo by zrazu mala hrať zadarmo? Daniela, súhlasíme s tebou,“ písali iní.
Definovať, čo je vlastenectvo a prečo máme byť na seba samých hrdí, je dnes ťažké. „Vlastenectvo bolo za socializmu pokrytecké, prázdne. Všetko, čo bolo deklarované ako kolektivizmus, bolo pretvárkou,“ hovorí sociologička Oľga Gyárfášová.
V časoch rozpadu Československa si zasa pojem vlastenectvo prisvojila Slovenská národná strana či Matica slovenská, čo u mnohých ľudí vyvoláva negatívne reakcie. Neraz sa za toto slovíčko skrývali nacionalistické a niekedy až šovinistické vyhlásenia, ktoré s vlastenectvom, čiže s pozitívnym vzťahom k svojej vlasti, nemali nič spoločné.
Aj to bolo jedným z dôvodov, prečo má slovíčko vlastenectvo u mnohých negatívny podtext.
Keď sa hovorí o pozitívnom vzťahu občanov k svojmu štátu, krajine, mestu, vyznievajú podľa Gyárfášovej neutrálnejšie slová patriotizmus či národná identita.
Pocit patriotizmu, kolektívnej identifikácie nemôže vzniknúť príkazom. Nepriamo ho možno vybudovať výchovou doma, v školách.
Pocit kolektívnej identifikácie sa často ukáže v situáciách spoločného ohrozenia alebo, naopak, aj v situáciách spoločného úspechu. (mar, hr)
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK