Štrasburg 3. apríla (TASR) - Voľná únia Srbsko a Čierna Hora (SČH), ktorá začiatkom februára nahradila Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR), sa dnes stala 45. členom Rady Európy (RE).
K prijatiu do najstaršej paneurópskej organizácie došlo dva a polroka po páde režimu prezidenta Slobodana Miloševiča. Tento krok znamená, že v RE je všetkých šesť republík bývalej Juhoslávie, ktorá sa rozpadla v prvej polovici 90. rokov.
Prezident SČH Svetozar Marovič v rámci obradu odovzdal dokumenty o prijatí štatútu RE. Šéf diplomacie SČH Goran Svilanovič prijatie formalizoval podpísaním Európskej konvencie ľudských práv, základného textu RE a všetkých jeho protokolov, ktoré garantujú právo na majetok, zrušenie trestu smrti, slobodu pohybu a zakazujú kolektívne vyhosťovanie cudzincov. Po hymne pred budovou RE vztýčili vlaku SČH.
Predseda parlamentu SČH Dragoljub Mičunovič prijatie Belehradu označil za jasný signál vyslaný reformným silám v Srbsku a Čiernej Hore, osobitne po atentáte na srbského premiéra Zorana Djindjiča z 12. marca. Podľa mnohých pozorovateľov práve zavraždenie Djindjiča urýchlilo rozhodnutie prijať Belehrad do RE.
"Srbsko a Čierna Hora urobila značný pokrok vo veľmi krátkom čase. Postaviť sa zoči-voči minulosti nie je ľahkou úlohou, osobitne keď je minulosť taká bolestná ako v Srbsku a Čiernej Hore, ale nové úrady sa toho chopili nadmieru statočne," vyhlásil maltský minister zahraničných vecí Joseph Borg, ktorý ministerskému zasadaniu RE predsedal.
"Vítame krajinu, ktorá je orientovaná smerom k Európe a ktorá je silne oddaná našim spoločným ideálom," vyhlásil predseda Parlamentného zhromaždenia RE Peter Schieder a vyjadril presvedčenie, že pozostatkom Miloševičovho režimu sa nepodarí zničiť to, čo demokratické inštitúcie SČH vytvorili.
Juhoslávia o členstvo v RE požiadala 8. novembra 2000, mesiac po Miloševičovom páde. Pred prijatím musela splniť celý rad podmienok - napríklad reformu súdnictva a ozbrojených síl, požiadavku na plnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Jednou z podmienok bola aj transformácia Juhoslávie dohodnutá v marci 2002 a po viacerých prieťahoch, ktoré spôsobili aj odklad prijatia do RE, zavŕšená 4. februára. Mičunovič snahy o splnenie kritérií členstva označil za "dlhú cestu nocou".
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SČH Igor Lukšič prijatie do RE označil za prijatie do "predizby EÚ". Dodal, že Belehrad teraz očakáva urýchlenie procesu ratifikácie stabilizačnej a asociačnej zmluvy s úniou.
Mičunovič vyjadril presvedčenie, že prijatím SČH do RE a prijatím demokratických noriem Európy zo strany Belehradu klesá riziko pokusov o vrátenie krajiny späť a o zastavenie reformných procesov.
"Reformy v našom regióne nie sú vôbec jednoduché. Môžu byť dokonca nebezpečné, o čom nás presvedčilo aj zavraždenie premiéra Zorana Djindjiča," varoval Mičunovič.
K prijatiu do RE došlo v mimoriadne citlivom období, keďže v SČH platí výnimočný stav vyhlásený po atentáte. Ďalším špecifikom je Kosovo, juhosrbská provincia, ktorá je od júna 1999 pod správou OSN.
V súvislosti s výnimočným stavom v SČH Mičunovič vyhlásil, že toto opatrenie by mohlo byť zrušené ešte v priebehu apríla.
RE bola vytvorená v roku 1949 s cieľom presadzovať ľudské práva, demokraciu a tesnejšie vzťahy medzi členskými štátmi. Dlhý čas fungovala ako výlučne západoeurópsky klub, po páde komunizmu sa však otvorila novým demokraciám z východnej Európy a Balkánu. Mnohé bývalé komunistické krajiny členstvo v RE považujú za prvý krok k prijatiu do EÚ.
