Pri výjazde z benzínovej pumpy na diaľnicu neďaleko severofrancúzskeho mesta Metz stojí v tieni stromov pár stopárov. Držia kartónové tabuľky s nápismi: Wien, Roma, Zürich. K nim kráča jeden už na prvý pohľad veselý mladý muž. Kývnutím hlavy pozdraví všetkých, disciplinovane sa postaví na koniec radu a vytiahne si ceduľu s nápisom v češtine: Domů k mámě. V priebehu dvoch minút sedí v aute s talianskou ŠPZ. Ostatní stopári uznanlivo kývajú hlavami. Mladík z Poľska nahlas povie to, čo cítia všetci: „Je to frajer, vie zaujať.“
Rukou sa už nemáva
Spôsob stopovania na Slovensku sa v priebehu dvanástich rokov podstatne zmenil. V dobách budovania socializmu sa stopovalo mávaním ruky. Autá sa pokúšali zastaviť hlavne vojaci a ľudia, ktorí zmeškali autobus a potrebovali sa dostať o pätnásť kilometrov ďalej.
Na nebezpečenstvo pri stopovaní poukázal v totalite obľúbený film Smrt stopařek. Stopárov pri cestách stálo málo a o stopujúcich dievčatách sa hovorilo, že sa zahrávajú so smrťou. Keď padla železná opona, túžba vidieť zahnívajúci imperializmus v kombinácii s prázdnou peňaženkou zaplavila západoeurópske cesty bývalými zväzákmi.
Cestovanie zadarmo
Dnes mladí zovrú päsť a vytrčia palec k oblohe. Študentov, ktorí precestovali celú takzvanú civilizovanú Európu, sú na Slovensku tisíce.
Začiatkom deväťdesiatych rokov boomu stopovania v Čechách a na Slovensku napomohla séria kníh pána Svobodu, ktorý snáď s výnimkou Ruska a severnej Kórey precestoval celý svet. Stal sa akýmsi guru jednej generácie stopárov.
Svoboda rozdelil krajiny na tri skupiny podľa toho, koľko peňazí stopár denne potrebuje na to, aby v pohode prežil. V najlacnejšej skupine krajín to bolo pol dolára, v najdrahšej skupine krajín dolár a pol.
Okrem cestovateľských zážitkov Svoboda v príručkách podal podrobné návody, ako prežiť v cudzom svete v podstate bez peňazí. Najvzácnejšou časťou každej jeho knihy bola obsiahla príloha s podrobným zoznamom charitatívnych a náboženských organizácií, kde sa dalo zadarmo prenocovať, a časom, keď sa rozdávalo jedlo zadarmo.
Cesta k tolerancii?
„Bolo to neuveriteľné – skutočne to fungovalo. Silne ma to ovplyvnilo. Celkom iste som sa stal tolerantnejším a vrátilo mi to vieru v ľudí. Inak to asi ani nešlo – jednu noc som prespal vo františkánskom kláštore, ďalšiu u chlapcov z Hare Krišna. Vystúpil som z auta starého francúzskeho sedliaka a stopol som dvadsaťpäťročného milionára. Každý mal svoj príbeh,“ spomína si na časy po prevrate Juraj.
Dnes pracuje ako dobre platený manažér v slovenskej pobočke zahraničnej firmy. V auguste odloží kravatu, oblečie si rifle a tričko a postaví sa k ceste: „Vlastným autom sa vyveziem síce až za Viedeň, ale aj tak sa trochu bojím, aby som nestopol obchodného partnera.“ Po dvoch týždňoch stopovania Juraj ide ešte na týždennú klasickú dovolenku. „Je to niečo iné a navyše musím kolegom ukázať nejaké dovolenkové fotky,“ vysvetľuje.
Rozdiel medzi cenou dvojtýždňovej dovolenky a výdavkami na stope Juraj dáva charite – vraj aby nemal pocit, že dovolenkoval na úkor chudákov.
Základ úspechu
Základnou znalosťou, ktorú neskúsený stopár docení, až keď je neskoro, je poznanie, kam sa má postaviť, aby zastavoval autá, ktoré idú jeho smerom. V slovenských dedinách to nie je problém, ale keď uprostred Paríža stopár rozmýšľa, ako sa dostať na cestu do Le Mans, nepomôže mu ani podrobná mapa. Tieto informácie si stopári dokážu nájsť na internete.
„V priebehu pár rokov sa zaradili medzi nedoceniteľné informácie, ktoré si stopári vymieňajú, aj informácie o miestach, na ktorých sa dá zadarmo použiť internet. Sú to rôzne univerzity, ale aj kaviarne, kde pri jednej káve možno sedieť za počítačom aj hodinu,“ tvrdí stopár z mladšej generácie.
Nielenže získa informácie o mieste, kde práve je, ale prečíta si aj e-maily. Môže sa dozvedieť aj to, že práve prebieha stopárska súťaž – zvyčajne ide o recesiu, pri ktorej vyhrávajú všetci zúčastnení.
Trik na colníkov
Medzi obľúbené triky chudobných stopárov patrilo zdanlivé zvýšenie hotovosti. „Keď colníci na začiatku deväťdesiatych rokov videli na hraniciach stopára, veľmi ich zaujímalo, koľko má peňazí. Vďaka Svobodovým radám to nebol problém,“ spomína Juraj.
Trik spočíval v tom, že cestovateľ nenosil so sebou peniaze v hotovosti, ale v cestovných šekoch. Tesne po nákupe šekov ohlásil ich krádež alebo stratu. Takmer zadarmo mu vystavili novú sadu.
„Pri prvej ceste som mal 150 dolárov. Vďaka Svobodovmu triku som mal opticky 150 navyše. Po šiestich týždňoch som colníkovi mohol ukázať 170 dolárov, hoci som bol bez peňazí. Pôvodnú sadu šekov, som, prirodzene, pri nákupoch použiť nemohol,“ tvrdí Juraj. Tento problém už riešiť nemusí. Na otázky colníkov o výške hotovosti sa dokonca teší: „Je perfektné vidieť, ako sa tvária, keď stopár v bermudách a sandáloch z krajiny bývalého ostbloku vytiahne zlatú VISA kartu.“
Riziko
Riziko pri stopovaní nepopiera žiaden rozumný stopár.
„Áno, je tu. Ale nielen tu. Človek riskuje, aj keď sa kúpe v mori. Každoročne sa utopí niekoľko sto ľudí – len médiá to nenafukujú. Letoviská sa nechvália tým, koľko ľudí sa im tam vlani utopilo, aby si udržali peniaze z cestovného ruchu. Mŕtvy stopár však nikomu nepokazí kšeft, a tak sa bez problémov dostane na titulnú stranu novín,“ vysvetľuje Juraj a dodáva: „Rovnako ako tým plavcom, aj mne to riziko za ten zážitok stojí.“ PETER KUNDER
ŽENÁM AUTO ZASTAVÍ ČASTEJŠIEŽenám zastavujú vodiči omnoho častejšie než mužom. Za túto výhodu platia väčším rizikom, že ich vodič bude sexuálne obťažovať. Hoci určité riziko pri stopovaní je vždy, rozumným správaním sa dá znížiť. Na webstránkach, ktoré sa venujú stopovaniu, možno nájsť takého rady: Neberte si sukňu ani vyzývavé oblečenie.
Pokiaľ možno, stopujte v dvojici.
Keď zastavia čudní (napríklad opití) ľudia, ani sa nepozerajte ich smerom.
Nenastupujte do auta, kde je viac mužov.
Zapamätajte si ŠPZ auta, do ktorého nastupujete.
Ak sa to dá, batoh si nedávajte do kufra.
Vyskúšajte si, ako sa otvárajú dvere a odopína pás.
Ak máte mobil, pošlite priateľom SMS so ŠPZ auta, v ktorom sa veziete, povedzte to vodičovi.
V žiadnom prípade neflirtujte, nebavte sa o sexe.
KEĎ ZAČNE ÍSŤ DO TUHÉHO
Ak to ide, nechajte si zastaviť a vystúpte už pri prvých náznakoch obťažovania.
Veľmi jasne povedzte „nie“.
Vystúpte, kdekoľvek to ide (križovatka, zápcha, závory).
Použite paralyzujúci sprej.
Niektorých násilníkov odradí plač, schúlenie a pomočenie.
