Frankfurt 2. apríla (TASR) - Minimálne 68 amerických a britských vojakov zahynulo od 20. marca, začiatku vojny v Iraku. Jedným z nich je aj 33-ročný Joseph Menusa zo San Jose v Kalifornii, rotný z delostreleckej jednotky. Jeho žena Stacy dostala úradné oznámenie o jeho smrti uplynulú sobotu. Rotný Menusa padol v boji 27. marca. Presné miesto smrti neurčené, cituje zo strohej úradnej správy dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Približne polovica amerických vojakov je ženatá a má deti. Odkedy odišli do Iraku, ich manželky bojujú doma s pocitom bezmocnosti, napätia a preťaženia. "Až teraz viem, čo všetko môj muž doma zariaďoval," hovorí manželka jedného poddôstojníka. "Všetky papiere a opravy domu a auta. Okrem toho pestoval s deťmi šport. Teraz, keď stojím na okraji ihriska, môj syn sa sťažuje, že mamy nedokážu povzbudiť mužstvo tak oduševnene ako otcovia."

Čo svet svetom stojí, vždy to bolo tak, že keď odídu muži do vojny, musia sa na ich miesta postaviť ženy. Rodiny amerických vojakov žili ešte nedávno v presvedčení, že aspoň USA sú bezpečnou krajinou a vojna sa tohto kúska zeme nikdy nedotkne. Od teroristických útokov z 11. septembra 2001 sa situácia zmenila. Ani vedomie, že patria k najsilnejšej vojenskej veľmoci na svete, nedáva už manželkám amerických vojakov pocit ochrany a bezpečia, pokračuje FAZ.

Denise dostala od svojho muža z Kuvajtu niekoľko desiatok listov. Jeden list putuje k adresátovi 20 dní, telefonáty sú podstatne rýchlejšie. Množstvo vojakov a ich rodín využíva na vzájomnú komunikáciu internet a elektronickú poštu. Pre vojnovú poštu však platia isté pravidlá. Christie Vanoverová, hovorkyňa vojenskej základne vo Fort Riley v štáte Kansas odporúča manželkám, aby svojich partnerov v prvých bojových líniách nezaťažovali informáciami o každodenných starostiach, ako sú zlé známky detí v škole alebo pokazená chladnička. Manželky vojakov musia byť v dnešných časoch disciplinované a neopustiť sa. "Správajte sa tak, ako inokedy a nemyslite na najhoršie," odporúča Vanoverová.

Ešte hrošie ako manželky vojakov, sú na tom v mnohých ohľadoch manželia amerických vojačiek. Pomocné programy a akcie na trávenie voľného času nie sú určené pre mužov, čakajúcich na návrat svojich polovičiek z vojny. Je síce pravda, že v americkej armáde slúži len 15,5 percenta žien a väčšina z nich je vydatá za vojakov. Ale napríklad John Bugay z Pittsburghu je civilom. Jeho žena sa rozhodla vrátiť sa do armády po 11. septembri po 17 rokoch v civile. Pred niekoľkými týždňami dostala 40-ročná vojačka povolávací rozkaz do Iraku. Príbuzní a susedia sa rozčuľovali, že do vojny tiahne žena, matka piatich detí, ktoré ju ešte potrebujú. Jej manžel však o nej tvrdí, že je hrdinka a hovorí tak aj za tisícky žien amerických vojakov. Hrdosť na partnera pomáha lepšie sa vyrovnávať s pocitom smútku, uzatvára FAZ.