Bratislava 2. apríla (TASR) - Skúsenosť so šikanovaním má asi 45 percent žiakov základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ). Vyplýva to zo Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2001/2002, ktorú každoročne predkladá hlavný školský inšpektor Vladislav Rosa. Šikanovanie sa najčastejšie objavuje v škole, a to cez prestávku a na odľahlých miestach. Takmer deväť percent detí sa s ním stretlo na ulici, necelých osem percent opýtaných v rodine. Skúsenosť so šikanovaním v domácom prostredí majú takmer dve percentá respondentov. Najčastejšie sa s ním stretávajú deti žijúce v rodinách, kde nie sú vytvorené dobré vzťahy v rodine.
Obete šikanovania sa ako prvým zdôveria kamarátom. Podľa psychologičky Evy Smikovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie iba 13 percent žiakov dôveruje učiteľovi, ktorý ich častokrát odmietne a poradí im, aby sa pomerili s agresorom. Niekedy dokonca nahráva agresorovi, keď obeť zosmiešňuje a je voči nej sarkastický. Podobný prístup uplatňujú rodičia, ktorí deťom odporučia, aby sa agresorovi vyhýbali a zbytočne ho nedráždili.
Obeťou sú najčastejšie precitlivené a plaché deti s nízkou sebaúctou, ktoré si myslia, že ich nikto nemá rád. Keď ich šikanujú, začnú plakať, čo povzbudzuje agresora. Smiková upozornila, že môže ísť o deti s najlepším prospechom, rovnako ako o zlých žiakov. Dôvodom je napríklad to, že hrajú na husliach alebo majú ryšavé vlasy.
Varovným signálom je, že dieťa má veľa prezývok, dostáva nezmyselné príkazy, ktorým sa snaží vyhovieť, je terčom posmechu. Na tele má odreniny a modriny, nosí roztrhané veci. Na hodinách je nesústredené, čo sa prejavuje aj na zhoršenom prospechu. Domov sa vracia hladné, keďže mu kradnú desiatu a lístky na obed. Do školy chodí neskoro, do triedy vstupuje s učiteľom a nemá kamarátov.
ms bar
