Londýn 2. apríla (TASR) - Do akej miery stoja Iračania o proklamované oslobodenie od režimu Saddáma Husajna?, pýta sa vo svojom najnovšom vydaní britský týždenník New Statesman.
"Možno by sme raz mali nechať Iračanov a ďalších obyvateľov tretieho sveta, aby sami rozhodovali o svojej politike a keď nás o to výslovne požiadajú, môžeme im ponúknuť pomocnú ruku," píše časopis.
New Statesman si ďalej všíma články niektorých britských denníkov o snahe koaličných vojsk zabezpečiť irackému obyvateľstvu humanitnú pomoc a vyhnúť sa čo najviac civilným obetiam.
"Výraz humanitná vojna obsahuje protiklad už vo svojom názve a čím skôr sa na tento koncept zabudne, tým lepšie," domnieva sa New Statesman, podľa ktorého čím dlhšie bude vojna trvať, tým bude verejnosti pripadať menej ľudská
Súčasne však dodáva: "Paradoxne, čím dlhšie vojna potrvá, tým slabší je argument pre jej zastavenie. Predstava Saddáma Husajna ako arabského hrdinu oslavovaného v úlohe premožiteľa je priam hrôzostrašná. Ak by totiž prežil, represie proti Iračanom, ktorí podporili inváziu spojencov, alebo ktorí sa proti nej dostatočne nepostavili - by boli priam barbarské."
Inými slovami, Británia a Amerika v snahe oslabiť tohto "netvora" ho robia potenciálne ešte nebezpečnejším, a to ako pre Iračanov, tak pre zvyšok sveta.
New Statesman záverom dodáva, že západní politici a komentátori nemajú príliš dobrý odhad toho, čo obyvatelia tretieho sveta potrebujú - mier, bezpečie, jedlo a vodu.
