Možností, ako a čím pokryť podlahu je naozaj veľa: od veľkoplošných kobercov cez linoleá, tzv. plávajúce podlahy s rozličnými druhmi povrchov, klasické drevené lamely a parkety, bambusové parkety až po korok a dlažbu. Prv ako počúvneme pri výbere svoj vkus, mali by sme zvážiť aj niekoľko podstatných maličkostí:

* kde sa miestnosť nachádza v rámci dispozície a ako ďaleko je vstup z exteriéru

* aké veľké prevádzkové zaťaženie predpokladáme

* štýl zariadenia interiéru

* odolnosť a spôsob údržby podlahoviny

* finančné možnosti

Samozrejme, záleží aj na tom, aké priestory zariaďujeme a či sú určené len pre nás a členov rodiny alebo či v rámci svojho bývania máme trebárs ateliér prípadne firemnú kanceláriu. V takom prípade musíme počítať s pohybom väčšieho množstva ľudí a tým aj odolnosťou podlahy. Blízkosť vstupu z exteriéru jednoznačne vylúči menej odolné druhy. Nepekné škrabance na tvrdých povrchoch dokážu urobiť aj lodičky s kovovými opätkami alebo domáci miláčik s ostrými pazúrikmi. Priestory v priamom kontakte s exteriérom by preto mali byť vybavené podlahovinami extrémne odolnými voči poškriabaniu a hlavne ľahko udržiavateľné.

* Drevo hrá prím

Kráľom medzi podlahovými materiálmi naďalej zostáva drevo. Čaro prírodného materiálu a jeho neopakovateľná vôňa, vzhľad a príjemný povrch patria medzi najviac cenené vlastnosti. Ďalším plusom je schopnosť prijímať a uvoľňovať vlhkosť v závislosti na prostredí, zvuková izolácia a dlhá životnosť, ak ju správne ošetrujete. Okrem tzv. plávajúcich podláh s vrchnou drevenou vrstvou máme na výber širokú paletu parkiet aj masívnych drevených podláh. Bohatý výber rôznych drevín uspokojí určite aj tých najnáročnejších. Popri obligátnych ihličnatých drevinách (borovica, smrek) a starej dobrej klasiky ako dub, buk, jaseň a javor, môžeme mať aj jelšovú, orechovú, čerešňovú či olivovú podlahu. V luxusných interiéroch sa objavujú aj exotické dreviny ako teak, wengé, iroko, doussié, rôzne druhy mahagónov a nespočetné množstvo iných druhov s nemenej exotickými názvami aj vzhľadom. Hustota drevnej hmoty u cudzokrajných druhov a tým aj odolnosť je omnoho vyššia ako u bežných druhov. U drevenej podlahy z akéhokoľvek druhu musíme počítať s oxidáciou vplyvom denného svetla, keď sa jej odtieň postupom času mení. Predísť takémuto prekvapeniu môžeme nalakovaním špeciálnym lakom so svetelnými filtrami. Ak chceme hneď dosiahnuť odtieň už mierne zoxidovanej podlahy, ktorá je s výnimkou teaku (oxidáciou je svetlejší) vždy o pár odtieňov tmavšia, natrieme plochu niektorým z dvojzložkových polyuretánových lakov. Ani tá najdrahšia drevená podlaha však práve preto, že je z prírodného materiálu, nie je dokonalá. Rôzne nerovnosti a nedokonalosti sa pomerne jednoducho opravujú tmelmi a silikónmi (na rozhraní s inými materiálmi), prípadne prebrúsením. Na dosiahnutie maximálneho estetického efektu drevenej podlahy je veľmi dôležitá finálna povrchová úprava. Ak s vami bývajú aj štvornohí miláčikovia, je lepšie miesto laku podlahu napustiť špe-ciálnymi voskami alebo olejmi. Vyhnete sa tak príliš zreteľným škrabancom, ktoré sú na lako-vaných povrchoch omnoho zreteľnejšie. Do frekventovaných obytných priestorov, kúpeľní a kuchýň sú určené špeciálne laky. Čím väčšmi bude povrch namáhaný, tým odolnejšia musí byť povrchová úprava. Perfektné olištovanie pozdĺž stien ešte podčiarkne eleganciu takejto podlahy.

* Laminát na dlhé roky

Plávajúce podlahy sú módou posledných rokov. Termín „plávajúca“ znamená, že nie je pevne spojená s podkladom ani s vertikálnymi konštrukciami. Tvorí jednoliatu plochu navzájom pospájaných kusov položenú na podklade. Plávajúce podlahy môžu byť práve podľa použitého materiálu nášľapnej vrstvy drevené, bambusové, laminátové aj korkové. Laminátové podlahy sú „chudobnejšími príbuznými“ drevených podláh. Sú lacnejšie, ale do niektorých typov extrémne zaťažovaných prevádzok aj vhodnejšie. Lamináty sa jednoduchšie udržiavajú ako drevo a sú odolnejšie proti oteru a škrabancom, UV žiarenie nespôsobuje zmenu farby podlahy a niektoré typy určené pre suchú montáž (tzv. click systém) umožňuje veľmi jednoduchú výmenu poškodených lamiel aj prípadnú demontáž a opätovnú inštaláciu. Laminátové parkety sa delia na dva základné druhy - v závislosti na výrobnom postupe a technológii výroby. Vysokotlakový laminát, označovaný tiež ako HPL (high pressed laminate) sa vyrába zložitým technologickým postupom v dvoch stupňoch, keď sú za extrémneho tlaku a teploty zlisované jednotlivé vrstvy s nosnou doskou. Priamo lisovaný laminát DPL (direct pressed laminate) je vyrábaný len jedným zjednodušeným technologickým krokom. Jednoduchšia technológia umožňuje ponúkať tieto výrobky v nižších cenových reláciách, kde samozrejme treba počítať aj s menšou trvanlivosťou. Vhodnosť do bytových či komerčných priestorov je označená symbolmi panáčikov a budovy v zelenom poli. Čím viac panáčikov narátate, tým je podlaha odolnejšia a znesie vyššie prevádzkové zaťaženie. Symbol domčeka so šikmou strechou znamená, že výrobok je určený do bytových interiérov, a symbol administratívnej budovy zasa označuje vhodnosť použitia v kanceláriách. Pozor treba dať pri starostlivosti o laminát - väčšia vlhkosť v priestoroch alebo nevhodná údržba väčším množstvom vody môže spôsobiť poškodenie nosnej vrstvy parkety. Existujú aj špeciálne druhy lamiel určené do „vlhkých“ priestorov (predsiení, kuchýň či kúpeľní) so špeciálne naimpregnovanými hranami, alebo so špeciálnou málo nasiakavou nosnou doskou (názvy Aqua-stop, Aqua-safe a pod. podľa výrobcu). Bežné lamely majú nasiakavosť zhruba 20%, špeciálne, takmer vodoodolné špičkové výrobky len zhruba 3%.

* Dlažba na dlhé roky

Odolným a nadmieru obľúbeným materiálom sa stala dlažba. Ľahká údržba, trvácnosť a široká škála výberu im otvorila dvere nielen do predsiení, hál, kuchýň a hygienického zázemia, ale vďaka vysokej estetickej kvalite sa postupne udomácnili aj v obytných priestoroch - obývacích a detských izbách, a niekedy aj v spálňach. Argument, že dlažba musí byť „studená“ úspešne pomohlo vyvrátiť podlahové kúrenie. Dlažba stále patrí na rebríčku popularity medzi najobľúbenejšie materiály. Musí vydržať podmienky, ktoré väčšina iných materiálov zvládne len s ťažkosťami. Existujú aj iné konkurencieschopné materiály, ale len do chvíle, kým nepríde reč na financie. Ak je pre vás hlavným kritériom výberu pomer ceny a vynikajúcich vlastností, ste pri keramike na správnej adrese. Keramické dlažby aj obkladačky majú rovnakú technológiu výroby, zvyknú sa líšiť (nie je to však pravidlo) v hrúbke materiálu. Dlažba sa zvykne vyrábať hrubšia ako stenové obkladačky, keďže musí vydržať vyššie zaťaženie. Ďalším dôležitým údajom pre spotrebiteľa je nasiakavosť, inými slovami odolnosť voči znečisteniu. Fyzikálne vlastnosti charakterizu-júce kvalitu dlažby sú pevnosť v ohybe a tlaku, odolnosť voči zmenám teploty - mrazuvzdornosť, a taktiež odolnosť povrchu proti opotrebovaniu. Tvrdosť povrchu sa vyjadruje hodnotami tzv. Mohsovej stupnice. Čím vyššie číslo, tým lepšie vlastnosti. Z mechanických vlastností ešte musíme spomenúť jednu dôležitú charakteristiku - a tou je oteruvzdornosť. Je to schopnosť povrchu dlaždíc odolávať kontaktu s inými tvrdými materiálmi. Dlažby môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín - s hlineným črepom následne glazované a homogénne typu gres, vyrábané tavením porcelánovej zmesi, ktoré sú v porovnaní s prvým typom omnoho odolnejšie. Gres nemá povrchovú vrstvu, je homogénny v zložení aj farbe v celej svojej hmote a má lepšie fyzikálne vlastnosti aj vyššiu odolnosť voči mechanickému namáhaniu ako spomínané glazované dlaždice. Výhodou je mrazuvzdornosť - môže sa teda použiť aj v exteriéri. Špecialitou hlavne talianskych výrobcov sú dlaždice typu „cotto“. Výroba je len technologicky vylepšeným pokračovaním tradície - tento typ je jedným z prvých podôb keramického materiálu, z ktorého sa oddávna až podnes vyrábajú nielen dlažby ale aj nádoby rôznych tvarov a širokého využitia, známe pod názvom terakota. Charakteristickou črtou hlinených neglazovaných dlažieb je, že celý črep je z vysokokvalitného materiálu a povrch sa už nepokrýva glazúrou. Materiál tvorí súčasne aj dizajn povrchu a tým je prakticky neopotrebova-teľný. Nevýhodou môže byť vyššia nasiakavosť tohto druhu keramiky. Vtedy pomôže ošetrenie povrchu silikónovými hydrofobizačnými prípravkami samozrejme bez narušenia prirodzeného vzhľadu a paropriepustnosti.

Obľúbené sú aj dlaždice vyrábané z drviny prírodného kameňa. Odpadový materiál, najčastejšie žula či mramor, sa zomelie na jemnú alebo hrubšiu zrnitosť. Pridaním živíc a farbív vznikne zmes, ktorá sa lisuje a taví - vznikne odolný kamenný konglomerát. Odolnosť neglazovaných typov dlaždíc vyjadruje vlastnosť zvaná obrusnosť. Vyjadruje úbytok hmoty z pôvodnej hrúbky dlaždice po dlhodobom používaní. Aj keď sa takémuto javu nedá vyhnúť ani u glazovaných typov dlažieb, neglazované sú v jednoznačnej výhode - celá hmota je homogénna takže po poškriabaní, ošúchaní či odštiepení sa objaví rovnaký materiál a vada je menej viditeľná ako pri odštiepení či odlúpení glazúry, ktorá odhalí podklad inej farby aj materiálu.

Podlaha z prírodného kameňa má svoju nezameniteľnú krásu a eleganciu, primerane ocenenú nie práve najnižšou cenou. Používa sa hlavne do reprezentačných priestorov. Vyžaduje pravidelnú a pomerne náročnú údržbu. Prírodná krása je v žilkovaní a drobných nepravidelnostiach.

Čo sa týka výberu správnej podlahovej krytiny, fundovane vám dokážu poradiť architekti a projektanti, ktorí sa permanentne oboznamujú so všetkými novinkami na trhu a ich konkrétne skúsenosti z praxe vás môžu upozorniť na možné riziká. Okrem toho budú podlahu vnímať v širších dispozičných aj estetických súvislostiach a nezaujato posúdia vhodnosť vášho individuálneho výberu. Dokážu vám ušetriť financie na správnych miestach a nie na úkor kvality a užívateľského komfortu a tak pomôžu vyvarovať sa mnohých nepríjemných prekvapení. Pri voľbe podlahovej krytiny teda „stojte pevne nohami na zemi“ a hlavne vyberajte s rozmyslom! *