Peter Michalovič uvádza výtvarníka Laca Terena, hosťa svojej rubriky De disciplina et arte, nielen ako výnimočného umelca, ale aj ako vynikajúceho spoločníka, pre ktorého je rozhovor viac než len hovorením. Dôkazom toho je aj možno len zdanlivo nečakaná odbočka od témy: „Spomínam si na jednu príhodu z vojenských odvodov. Bol tam mladý muž, preukázateľný kretén. Bolo to na ňom jasne vidno, na rozdiel od skúšajúceho, ktorý od neho chcel, aby mu na mape ukázal Vietnam. Ten chudák ho hľadal na tabuli, ako keby ho mapa zakrývala, a potom na druhej strane mapy. Nenašiel ho, ale my sme sa smiali, až nám slzy tiekli. Treba už len podotknúť, že na rozdiel od nás, ktorí sme vedeli, čo je mapa aj kde je Vietnam, on nemusel ísť na vojnu.“

K poznaniu celej integrovanej osobnosti maliara Kolomana Sokola prispejú raz aj jeho listy, píše Michal Želiar a potvrdzuje to aj niekoľkými vzácnymi fragmentmi. „S výstavami sa, prosím, netrápte - ja o ne nestojím a načo by sme sa cpali tam, kde nás nechcú. Mňa to neporuší, nepovzbudí - ostanem taký i naďalej, akým som bol dosiaľ,“ napísal v roku 1963. Romboid špeciál patrí Stanislawovi Lemovi, blok okrem príspevku Tomáša Horvátha tvoria dve ukážky z poľských zdrojov a dozvieme sa o ňom všeličo. Okrem toho, že netúži po technických novinkách, zdôverí sa aj svojím názorom, že „budúcnosť je úplne nepredvídateľná. Politická, samozrejme“. (ba)