Zákon bol inšpirovaný pracovným zákonodarstvom Európskej únie a mal tvoriť dôležitý krok na ceste krajiny do západoeurópskeho spoločenstva. Prijatie zákona podporovali aj turecké odbory. Zákon bol zamýšľaný ako dôkaz o tom, že Turecko sa dokáže prispôsobovať náročnejším podmienkam EÚ. Ankara totiž chce na budúci rok podať žiadosť o prijatie do tohto spoločenstva vyspelých národov.
V stanovisku prezidentskej kancelárie sa uvádza, že podľa názoru A. S. Sezera je zákon v rozpore s tureckou ústavou. Najnovšie veto je len pokračovaním celej série odmietnutí zákonov prezidentom. A. Z. Sezer bol pred zvolením za prezidenta sudcom.
A. Z. Sezer v predchádzajúcom období vetoval viaceré zákony, ktorými vláda chcela realizovať dohody s Medzinárodným menovým fondom, smerujúce k privatizácii štátnych podnikov, ozdraveniu tureckého bankového systému a celkovému zvýšeniu výkonnosti ekonomiky tejto krajiny. Turecko musí plniť podmienky dohodnuté s MMF, lebo iba tak môže dostať od svetovej finančnej organizácie peniaze, ktoré potrebuje na zvládnutie svojich hospodárskych a finančných problémov.
Zamestnávatelia voči novému zákonu namietali, že by im veľmi sťažoval prepúšťanie pracovníkov v obdobiach hospodárskeho poklesu.
Parlament môže teraz znovu zvážiť, či ho prerokuje alebo nie. V prípade, ak sa rozhodne pre jeho prerokovanie a schváli ho, prezident musí jeho rozhodnutie prijať bez námietky a zákon podpísať. Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja má v parlamente dostatočnú väčšinu na jeho opätovné prijatie.
