Myška drobná sa dobre šplhá po steblách tráv.
Okrúhle hniezdo myšky drobnej som našiel v konároch šípovej ruže, čo rástla na brehu potoka. Upletené zo suchých bylín je pol metra nad zemou, hebké vnútro má vystlané vláknami jemnejších tráv a lyka z bazy čiernej. Mäkký otvorček bol vo vrchnej časti, a tak som oproti do žihľavy nastavil fotoaparát a čakal, aby som urobil snímku tohto vzácneho a najmenšieho hlodavca. Slnko už padalo za Opoku, keď sa v zeline mihlo malé tielko. Nestačil som ani zaostriť, a už bolo fuč.
Myška drobná sa veľmi dobre šplhá po konároch, po steblách. Pomáha si pritom dlhým chvostíkom, ktorý omotáva o rastlinu. Postupne som si uvedomoval, že odfotografovať a pozorovať našu najväčšiu šelmu – medveďa hnedého je omnoho ľahšie ako myšku drobnú. Ale treba vydržať. Na rozdiel od ostatných hlodavcov – ryšaviek, hrdziakov je myška aktívna aj cez deň. Medveďa som fotografoval pri návnade, poľovníci mu predložili uhynuté zviera – a maco prichádzal každý deň na potravu. Z posedu som narobil pekné zábery. Vymyslel som preto návnadu aj pre myšku drobnú – posypal som okolie hniezda ovsenými vločkami, prostredie som trochu očistil od žihľavy a iných rastlinných prekážok a postavil som si zamaskovaný úkryt.
Ráno sa kľulo ťažkopádne, slnko sa nie a nie vyštverať nad horizont. Odrazu sa záblesk lúčov vyšvihol na vrcholce čiernych borovíc v poľnom lesíku a vzápätí sa naklonili s teplou pohodou do zeliny podo mnou. Objavila sa myška. Potrebovala sa dostať do hniezda. Hniezdo je nové, uvité a myška doň zakrátko porodí mláďatká. Býva ich tri až sedem. Prvý raz si uvila hniezdo hneď po roztopení snehu na jar, druhýkrát v máji a teraz v júli prichádzajú na svet drobné myšky tretí raz. O tri týždne po narodení sa mláďatá osamostatnia, ako šesťtýždňové sú pohlavne dospelé, môžu sa rozmnožovať.
Keď sa slnko okolo desiatej rozpleštilo na celý kraj a v úkryte mi začalo byť dusno, na okamih som zbadal, že myška znovu prebehla po liste rákosia, ktorý sa prepletal pomedzi kríky. Cez poludnie bolo ticho, ale v podvečer, keď padala únava nielen na mňa, ale aj na celý kraj, drobný hlodavček sa začal konečne kŕmiť ovsenými vločkami. Bola to dobrá návnada. Zopár vločiek som navlhčil a „nalepil“ aj na steblá rákosia, i tu sa myška „hostila“. To mi pomohlo, aby som si ju mohol bližšie prezrieť, podrobne pozorovať a zoznámiť sa s jej životom.
Lúče slnka sa naťahovali, tiene borovíc pochodovali po Kapitulských poliach, v úkryte mi zapískal komár a hneď aj „zabodoval“. Presne na koniec ušného laloka. Žeravá guľa zapadla a zostalo podivné teplo. Na scénu vyšli nočné motýle, v Opoke zakvílila sova. Mal som nesmiernu radosť z tohto objavu, veď myška drobná je vzácny živočích našej prírody.
IVAN KŇAZE
