ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Kapitán slovenskej reprezentácie, futbalista roku 2002, hráč bundesligového VfL Wolfsburg MIROSLAV KARHAN (nar. 21. 6. 1976, 189 cm, 85 kg) patrí medzi opory v klube i v národnom tíme. Vo Wolfsburgu mu v priebehu sezóny zobrali kapitánsku pásku a tréner ju pridelil Steffanovi Effenbergovi, v reprezentácii mu ju vrátila naspäť absencia slovanistu Petra Dzúrika. Karhan, rodák zo Šulekova, je futbalovým fanatikom, ktorý svoj šport nesmierne ľúbi, hrá ho so srdcom, vášnivo, aj preto sa často dostáva preň do konfliktov. Pred dnešným zápasom kvalifikácie ME 2004 proti Macedónsku sme ho požiadali o rozhovor.
Máte ešte v pamäti vzájomné zápasy v minulej kvalifikácii MS 2002?
„Áno, ale ak myslíte, že by sme sa z nich mohli poučiť, tak to asi nepôjde. Vymenili sa kádre i situácia. Viem len, že v prvom zápase doma sme dali rýchly gól a potom Igor Demo spečatil výhru na 2:0, v druhom už obom tímom nešlo o nič a nám sa darilo. V Skopje sme zvíťazili 5:0. Nahral som na prvý gól Reiterovi.“
Po dvoch prehrách s Tureckom a Anglickom bude pre nás dnešný zápas nesmierne dôležitý z hľadiska ďalšieho vývoja v skupine.
„Pre Slovensko je každý kvalifikačný zápas dôležitý. Macedónci môžu proti nám hrať sebavedome, ale rovnako aj my. Sme pre nich prijateľným súperom. Inak sa pozerá na zápasy s favorizovaným Tureckom či Anglickom a inak na tento. Macedónci remizovali v Anglicku 2:2, a to im zdvihlo sebavedomie. My si ho chceme úspešným výsledkom podvihnúť tiež.“
Aký recept v hre by ste naordinovali?
„Nesmieme začať s roztrasenými kolenami a musíme si od prvej minúty veriť. Byť sebavedomí.“
Čo poviete spoluhráčom ako kapitán, ktorý máva zvyčajne posledné slovo po trénerovi pred odchodom na ihrisko?
„Poviem, aby sme sa nebáli hrať futbal aj vtedy, keby sa niečo zlé pritrafilo, napríklad prvý gól v našej sieti. Bola by to realita, ale hrá sa do deväťdesiatej minúty. Sme tu najlepší zo Slovenska, nemáme čo stratiť, iba ukázať, čo vieme.“
Slovenský futbal veľmi potrebuje dobrý výsledok, kvalitnú hru, jednoducho dobrú správu. Bolo by veľmi zlé, tragické, ak by sme ani v treťom zápase kvalifikácie nezabrali?
„Poviem to takto - aj keby sme získali bod, z celkového hľadiska našej kvalifikácie by to bola prehra. Koniec nádejí. Ale tragédia? To nie, sú aj väčšie tragédie, ak sa pozriete na svet okolo nás, než je jedna futbalová prehra. Pre nás hráčov by to bola športová tragédia v tom zmysle, že futbal je naším koníčkom a živiteľom, ale život by bežal ďalej.“
Je pre vás reprezentácia veľkým motívom, ako to predpokladá tréner Jurkemik?
„Čo môže byť pre športovca vyššou métou, ako reprezentovať svoju krajinu a niekam vysoko to v jej drese dotiahnuť? Ja vyššiu métu nepoznám. Je to najcennejšia hodnota. Tak pristupujem ku každému zápasu.“
Uspokojili by ste aj s víťazstvom 1:0?
„S akýmkoľvek, z tohto hľadiska, nech je to trebárs 7:6, ale nech vyhráme a dobre zahráme. To druhé by som ešte pridupľoval. Nech je spokojnosť na pohľad a výsledok nech je hocijaký, len priaznivý pre nás!“
