V tradícii mnohých národov sa 1. apríl chápe ako deň bláznov. Spájajú sa s ním obyčaje vytvárať žartovné situácie zadávaním nelogických, a teda nesplniteľných úloh, nelogických činností, vymýšľaním neuveriteľných klamstiev. Robiť si z niekoho blázna, je tradícia známa z mnohých kultúr Európy, Ázie i Ameriky.
Prvé správy o aprílových zvykoch pochádzajú napríklad z Nemecka z roku 1631. Je pravdepodobné, že táto tradícia nadviazala na hlučné starorímske oslavy bláznov, viažuce sa k jarnej oslave Nového roka.
Prvý apríl sa v európskej tradícii chápal ako jeden z nešťastných dní, keď nastal na svete chaos. Podľa ľudových vysvetlení sa v ten deň narodil alebo zomrel Judáš, či Lucifer bol zhodený z neba na zem. Obyčaj posielať učňov a tovarišov s 1. aprílom (napríklad kúpiť lakeť nehaseného vápna, či kompresiu do apatieky, opísal O. Hostinský v 19. storočí. Nákup neexistujúcej veci mal pripomínať nekonečnú cestu Krista od Pontia k Pilátovi. Krásny žart je známy z Londýna, kde v roku 1860 pozval jeden výmyselník tlačenými pozvánkami niekoľko sto ľudí „na tradičné každoročné umývanie bielych levov v Toweri. Tí aj prišli…
Prvoaprílové žarty sú stabilnou súčasťou repertoáru najmä študentských tradícií. Patrí k nim premiestňovanie sa do iných tried, škôl, prvky karnevalového oblečenia a iné prejavy vyvolávajúce prekvapenie, chaos a smiech.
