il, na spokojnosti mu to však neubralo. „Nešiel som do Ázie ako turista. Chcel som zlato a to mám. Cesta k nemu však bola napínavejšia, ako som čakal. Do poslednej sekundy bolo všetko otvorené.“

Po pokorení minútovej hranice na majstrovstvách Ruska tak dosiahol všetko, čo v tomto roku chcel. Svetový rekord i zlatú medailu. „Po rekorde som túžil od momentu, ako som pobabral olympiádu a na stovke som skončil až tretí.“

S mamou Natáliou Rosčinovou, ktorá je zároveň jeho trénerkou, potom sedem mesiacov do detailov rozoberali chyby, ktorých sa v Sydney dopustil. „S jediným cieľom. Plávať pod minútu. Keď sa mi to v Moskve podarilo, bola to pomsta za olympiádu. A som šťastný, že som to dokázal práve tam. Mám rád tamojšie publikum, tamojšiu atmosféru,“ vrátil sa Roman k času 59,97, ktorý vo Fukuoke v semifinále stlačil na 59,94.

Včera mu na zlato v strhujúcom súboji s olympijským víťazom Talianom Fioravantim a Američanom Mosesom stačil čas 1:00,16. „V závere som mal toho plné zuby,“ priznal Sludnov, ktorý za tajomstvo svojho úspechu považuje tvrdý tréning. „Veľmi, veľmi tvrdý. A na rozdiel od ostatných začínam finišovať už tridsať metrov pred cieľom.“ Vtedy už vie, ako na tom je. Počas obrátky vraj stíha aj pozrieť na tabuľu. „Urobil som tak aj v Moskve a tušil som, že mi to vyjde.“

Sludnovove podmienky na prípravu nie sú zďaleka ideálne. „V Omsku sa vodá nedá umelo zahrievať, a tak mi je v bazéne poriadna zima. Aj som tri týždne pred šampionátom prechladol, ale dostal som sa z toho. Človek, ak chce pokoriť nejaký cieľ, musí byť silný a prekonať prekážky. V športe i v živote.“