Viedeň/Frankfurt 27. marca (TASR) - Dva konzervatívne denníky - rakúsky Die Presse a nemecký titul Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa v dnešných vydaniach zaoberajú postojom arabských krajín voči vojne v Iraku, ale aj voči samotnému Západu.
O potrebe vojnového zásahu v Iraku sa nepodarilo prezidentovi USA Georgeovi W. Bushovi a britskému premiérovi Tonymu Blairovi presvedčiť ani západných spojencov, nieto ešte krajiny arabského sveta, píše rakúska Die Presse.
Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že Arabi - na rozdiel od prvej vojny v Perzskom zálive - nemajú k dispozícii len spravodajstvo CNN, ale sú informovaní z viacerých zdrojov. Ťažko teda možno v arabskom svete zdôvodniť, prečo napríklad americká televízia roní slzy nad jedným mŕtvym vojakom, keď Iračania umierajú po stovkách. "Dvojaký meter Západu" sa stal v arabskom svete opäť pojmom - a v tejto súvislosti sa poukazuje, prirodzene, opäť na Izrael, ktorý - podobne ako Bagdad - takisto nesplnil množstvo rezolúcií OSN, konštatuje denník.
Porozumenie medzi západným a arabsko-islamským svetom je vážne naštrbené. Vojna nepriniesla len bomby, ale do sŕdc ľudí zasiala nedôveru voči Západu. Okrem iného to znamená, že aj Bushov plán na demokratizáciu Blízkeho východu narazí v islamskom svete na odmietnutie.
Najlepším riešením súčasnej situácie by bola rýchla vojna s čo najmenšími škodami a spravodlivé povojnové usporiadanie - ktoré však nemusí byť podľa predstáv USA a Izraela. V opačnom prípade sa môže stať, že v moslimských krajinách dôjde k riadnej hrmavici, uzatvára Die Presse.
Rozpoltenosť arabského sveta v súvislosti s vojnou v Iraku si všíma nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vojenský zásah USA a ich spojencov v Iraku vyvoláva rozpory nielen medzi jednotlivými arabskými štátmi, ale aj vo vnútri týchto krajín. V najhoršej situácii sa zrejme ocitol jordánsky kráľ Abdalláh II. Až 60 percent obyvateľstva jeho krajiny sú Palestínčania, ktorí - či už tajne alebo otvorene - sympatizujú s irackými "hrdinami." Jordánsko uzatvorilo pritom v roku 1994 mierovú zmluvu s Izraelom a je orientované tradične proamericky. Američania takýto postoj oceňujú štedrou hospodárskou a finančnou pomocou, o ktorú by kráľovstvo nerado prišlo, dodáva nemecký denník.
Vzhľadom na to, že predchodcovia Saddáma Husajna zvrhli v roku 1958 z trónu predkov súčasného panovníka a beštiálne ich zavraždili, majú jordánske kontakty s Bagdadom svoje prísne vymedzené hranice. Ammán preto v súčasnosti viac mlčí ako hovorí. Aj keď sa k tejto taktike uchýlil z úplne iných dôvodov ako napríklad Sýria, Líbya či Kuvajt, uzatvára krátku úvahu mienkotvorný FAZ.
