Nezničiteľným evergreenom je ropa. Tých, ktorí z tejto motiváce podozrievajú USA, vôbec netrápi taká drobnosť, že po zrušení embarga na Irak sa jej cena na svetových trhoch zníži. Zaplačú teda aj naftári, ktorých vidieť v pozadí Georgea W. Busha. Spolu s nimi má na udržaní vyšších cien ropy, a teda status quo so Saddámom a embargom, záujem najmä Rusko. A hneď po ňom štáty s vysokou spotrebnou daňou z benzínu - napríklad Francúzsko a Nemecko. Tak komu tu vlastne ide o ropu?

Pripusťme na sekundu, že po odstránení Husajna budú mať víťazi o čosi bližšie k ropným vrtom ako konkurencia. Ale tak to predsa nemuselo dopadnúť; keby sa Francúzi správali v Bezpečnostnej rade ako spojenci, tak po vypudení Saddáma by miestodržiteľa v Bagdade nemenoval Bush, ale správa OSN. A k rope by mal každý rovnako blízko. Respektíve ďaleko - až vznikne legitímna vláda z irackej opozície, ona sa slobodne rozhodne, komu, za koľko a či vôbec bude ropné licencie predávať.

Svet i Slovensko vzrušuje tiež otázka, že prečo práve Irak, a nie Severná Kórea. Veď tá nedávno vyhnala všetkých inšpektorov a - na rozdiel od Husajna - aj otvorene sa vyhráža použitím zbraní hromadného ničenia. Neschopnosť vyšliapnuť si na Kim-Čong-Ila, ktorý nesedí na rope, má byť korunným dôkazom dvojitého štandardu Georgea W. Busha.

USA však nemajú nevyčerpateľné zdroje a nemôžu za to, že v strážení svetovej bezpečnosti im nikto nechce pomáhať. Zásadné pritom je, že Severná Kórea nie je Irak. Má jadrovú bombu aj nosiče, takže konfrontácia s Kim-Čong-Ilom by bola obrovským hazardom s husto zaľudnenými aglomeráciami na juhu polostrova i v Japonsku. Preto nie Severná Kórea, lebo drží milióny rukojemníkov. S touto najhoršou diktatúrou zemegule je asi možné už iba rokovať.

Na Slovensku by sme mali menej špekulovať o hlúpostiach a viac oceniť, že jediný funkčný policajt, ktorý svetu zostal, je demokratický a nikoho nechce okupovať ani ozbíjať. Že sleduje aj svoje vlastné záujmy? Nech hodí kameňom Putin alebo Chirac…