keď o ňom nikto nehovoril a nepísal. Vie sa len, že sa veľmi ťažko vyrovnával s neustálym menením miest, že nemohol nájsť streleckú mušku. Veľmi ťažko získaval naspäť stratenú dôveru, hoci opäť strieľal góly ako na bežiacom páse, ale v menej známych kluboch. A zahalené tajomstvom zostáva aj to, ako opätovne „vstal z mŕtvych,“ stal sa vyhľadávaným útočníkom, o ktorého sa bili zástupcovia mocných klubov.
Nevydarené obdobie
Oliverova kariéra sa delí na dve obdobia. Tým prvým je v podstate menej slávna púť zo severu na juh, s veľkými odbočkami na rôzne strany. Od dorasteneckého veku mal veľké predpoklady. Cítil svoju šancu a chcel ju hneď využiť. Vogts, s ktorým sa neskôr stretol aj v seniorskej reprezentácii, mu vraj dával dôveru v dvadsaťjednotke z dvoch dôvodov - po prvé preto, lebo iného útočníka vraj nemal, a po druhé, že sa páčil Vogtsovej manželke! Toto sa o ňom hovorilo, keď ho neskôr „Foxteriér Berti“ chodil pozorovať na zápasy druhej talianskej ligy.
Začal v Bayeri Uerdingen, v menej ambicióznom klube, ktorý mu dal čas v pohode sa vypracovať. Oliver bol ale netrpezlivý, do všetkého hŕŕŕ. Stále chcel byť v základnej zostave, dával neustále najavo, že je ktosi. Nezniesol konkurenciu, nemal rád rady. Ale zrazu prestal dávať góly. Psychicky sa zlomil. Cítil sa ponížený a nevydržal tam, kde o ňom vedeli, čo sa s ním stalo. Už trochu skúsenejší zažil čosi podobné aj v Hamburgu a Mönchengladbachu. Na začiatku veľké reči, na konci chudobná bilancia a čudné zazeranie. Za štyri roky v Bundeslige dal iba desať gólov. V roku 1990 už o jeho blamáži hovorilo celé Nemecko a on sa radšej pratal z krajiny.
Hľadanie novej tváre
V rakúskej Austrii Salzburg by sa iný človek s jeho ambíciami asi zahrabal. Oliver však našiel vnútornú silu. Vyhral boj s dvoma zlými rysmi svojej povahy - netrpezlivosťou a povýšenectvom. Tú prvú vraj položil na lopatky, s druhou uzavrel pakt o neútočení. Vtedy ešte netušil, že oboje bolo jeho osudovou výhrou. Akonáhle sa stal menej panovačným, vrátila sa strelecká potencia. Za sezónu dal v rakúskej lige 23 gólov. Keď sa ozval Inter Miláno, myslel si, že konečne definitívne vyhral. Mýlil sa. Bola to zrejme osudová skúška, či sa už skutočne zmenil. V Interi jednoducho nebolo pre neho miesto a putoval do druholigového Ascoli. Keď odtiaľ musel nedobrovoľne odísť, našiel si nové miesto v Udinese. Vybral si správne.
Čas slávy
V roku 1995 začal súťaž tak, že za deväť zápasov dal sedem gólov a ten posledný do siete Juventusu Turín. Bolo to po prvý raz po 43 rokoch, čo Udinese zdolalo Juve. Zase sa začali objavovať palcové titulky a otázky, kam prestúpi. Na konci roku okolo neho tancovali prestupové kreácie Inter a Juventus, o čosi neskôr aj AS Rím a keď sa blížil vrchol, prišla Parma. Padla prvá suma - 9,5 milióna mariek. Glasgow Rangers zvýšil na 10 miliónov. Od polovice roku 1996, keď dvoma gólmi rozhodol o titule majstrov Európy pre Nemcov, už nikto nevie, čo boli skutočné sumy a čo novinárske kačice.
On sám sa len usmieval pri rečiach o prestupoch. Blackburn? Márne sa namáhate, nie. Inter Miláno? Viem o tom iba z počutia. Manchester United? Lákavé, ale najskôr si musím vyliečiť členok. Späť do Nemecka? Najskôr možno, potom - definitívne nie. Teda kam? No predsa - Udinese. Tu som spokojný. Aj napriek ponukám, ktoré sa vyšplhali až nad dvadsať miliónov mariek, podpísal zmluvu ešte na dva roky. A na dôkaz pohody v klube si s 27 gólmi vystrieľal titul kráľa strelcov talianskej Serie A.
To bolo v polovici roku 1998 a presne vtedy, keď záujemcovia začali padať od únavy, podpísal zmluvu s AC Miláno. Znela na 25 miliónov mariek pre Udinese a desatinu z toho ročne pre Olivera. Naučil sa trpezlivosti a osudovým šťastím bol za to odmenený. Mohol dokonca zrušiť pakt o neútočení so svojou ctižiadosťou. Už sa jej nemusel báť. Napriek tomu, že sa o to veľmi neusiloval, stal sa kapitánom nemeckej reprezentácie. A tam už nielenže mohol poučovať, tam sa to doslova žiada. Konečne z neho bol ten hráč, akým chcel byť pred desiatimi rokmi - strelec bez bázne a hany.
V reprezentácii potom postupne dostávali prednosť mladší. Jeho strelecké umenie však zostalo nepoškvrnené. Stále je obávaným kanonierom. Do nemeckého klubu sa nevrátil ani po skončení zmluvy s AC Miláno. Namieril si to do AS Monaco.
FOTO - ARCHÍV
Vizitka
Oliver Bierhoff, narodený 1. 5. 1968 v Karlsruhe, 191 cm, 86 kg.
Kluby: Bayer Uerdingen, Hamburger SV, Borussia Mönchengladbach, SV Salzburg, Ascoli, Udinese Calcio, AC Miláno, AS Monaco.
Úspechy: majster Európy 1966. S Uerdingenom víťaz Nemeckého pohára 1985, kráľ strelcov druhej i prvej talianskej ligy, 2. miesto v Zlatej kopačke 1988, nemecký futbalista roku 1988.
