Bratislava 25. marca (TASR) - Slovenský parlament by mal schváliť pristúpenie k Severoatlantickej zmluve ešte pred začiatkom ratifikačného procesu v členských štátoch NATO.

Premiér Mikuláš Dzurinda preto zvolal na štvrtok mimoriadne rokovanie vládneho kabinetu, ktorý odsúhlasí prístupové protokoly a následne ich predloží Národnej rade SR. Vláda sa stretne deň po tom, ako Severoatlantická aliancia v Bruseli podpíše prístupové protokoly o vstupe siedmich nových členských krajín, vrátane Slovenska.

Dzurinda predpokladá, že parlament na najbližšej, teda aprílovej schôdzi alebo aj na mimoriadnom stretnutí de facto ratifikuje prístupové protokoly. Iniciatíva na vypísanie referenda o vstupe do NATO tak bude podľa neho bezpredmetná.

Prezident Rudolf Schuster podpíše dokumenty až potom, ako prebehne ratifikácia vo všetkých členských krajinách NATO. Slovensko bude ešte formálne vyzvané Severoatlantickou alianciou, aby uložilo ratifikačné dokumenty u depozitára, ktorým je vláda USA, dodal šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. "Až vtedy sa staneme formálne členom aliancie," povedal minister.

Členské krajiny NATO by mali ukončiť ratifikačný proces do jesene a Kukan nemá informácie o problémoch, ktoré by ho mohli narušiť, čo už tlmočila aj väčšina členov aliancie. Americký senát tak chce podľa neho urobiť ešte do termínu cesty prezidenta Georgea W. Busha do Európy.

Predseda vlády SR označil členstvo Slovenska v NATO za kľúčové z viacerých hľadísk, najmä pre zvýšenie našej bezpečnosti. Záruky bezpečnosti, aké poskytuje NATO, neposkytuje podľa neho nikto iný. Okrem toho sa zvýši investičný potenciál SR, pretože členská krajina NATO poskytuje tú najväčšiu záruku pre investorov, že ich investície budú bezpečné a dobre chránené. "Členstvo v aliancii prináša aj nové pracovné príležitosti a viac práce," zdôraznil Dzurinda. Slovensko sa bude ako člen tejto organizácie podieľať na jej rozhodnutiach. "Nikdy sa už nebude rokovať o nás bez nás. Mníchov a Jalta zostanú pre nás iba temnými stránkami minulosti," vyhlásil premiér.

Súčasne pripustil, že do vstupu musí SR "veľa urobiť" v oblasti utajovaných skutočností a reforiem v Ozbrojených silách SR.

Dzurinda ďalej vyjadril potešenie z toho, že v otázke začlenenia do NATO panuje všeobecná zhoda na pôde Národnej rady SR, ktoré podporujú všetky parlamentné strany s výnimkou KSS. O tejto téme však bude ešte rokovať s predstaviteľmi opozičných strán - HZDS a Smeru.

Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, na základe ktorej NATO vzniklo, podpíšu veľvyslanci 19 členských krajín aliancie za účasti ministrov zahraničia z pozvaných krajín. Tieto protokoly sú vlastne právnou zmenou zmluvy o NATO a po ich ratifikácii umožnia novým členom stať sa jej účastníkom.

Po podpise budú musieť členské štáty protokoly ratifikovať, prijať či schváliť podľa národných požiadaviek a pravidiel. Vo väčšine prípadov pôjde o ratifikáciu v parlamentoch. Svoj vstup do NATO budú musieť ratifikovať aj pozvané krajiny.