Dipl. Ing. JANA MEZOVSKÁ: „Určite viem, že sa mi tým, že som ukončila vysokú školu, žije ľahšie. Akú rolu v tom hrá titul, ťažko odhadnúť. Keď sa človek stretáva so zahraničnými partnermi, je lepšie, ak má titul Ing. predĺžený na Dipl. Ing., tomu viac rozumejú. Ale ja osobne titul nepovažujem za najdôlezitejší, veď školy majú rôzne úrovne a niekto aj bez titulu vie ľahko manažovať zadané ulohy. Niekedy však titul pomôže. Môže byť bránou, ktorá pootvorí priestor presvedčiť, že niečo vieš. Pri prijímaní do práce mi určite uľahčil cestu. Ale pri inej činnosti ho nepoužívam. Neznášam, keď sa ľudia predstavujú ako: inžinier Novák alebo doktorka Nováková. To sa mi zdá zbytočné.“
Doc. RNDr. VLADISLAV ROSA, CSc.: „Mať titul je podľa mňa česť, ale aj záväzok. Svoje tituly a hodnosti používam spravidla pri pracovnej komunikácii v akademickej sfére na rýchlejšiu identifikáciu, v ostatných pracovných prípadoch vtedy, ak to napríklad pomáha zvýšiť prestíž pracoviska. V mimopracovnom prostredí tituly zásadne nepoužívam. Spomínam si, že mi (možno) trochu pomohli pred mnohými rokmi pri kontaktoch s dopravnou políciou, ale na druhej strane trochu komplikovali život pri kontaktoch s inými orgánmi verejnej moci – ‘pozor, to je doktor!‘. Všeobecne si myslím, že na Slovensku nie je vytvorená kultivovaná tradícia spôsobov komunikácie a kontaktov s ‘otitulovanými‘ jedincami, čo sa populisticky využíva (či zneužíva?). Koniec koncov, titul je len formálne potvrdenie stupňa získaného vzdelania, ale nie potvrdenie múdrosti či osobnostnej kvality.“
prof. Dr. Ing. IMRICH OKENKA CSc.: „Tituly sú v kariére vyskoškolského učiteľa nutným sprievodným javom, odzrkadľujú jeho odborný rast. Nezískavajú sa rovnako „obtiažne“ v jednotlivých krajinách – za rovnako písaným titulom väzí často rozdieľný penzum práce. Ide predovšetkým o titul „profesor“. Tento titul sa asi najobtiažnejšie získava na Slovensku a v Česku, už aj z dôvodu, že univerzitných profesorov menuje prezident republiky, ešte z čias prezidenta Masaryka. Nemám pocit, že tituly sú výhodou, ale človeka zaväzujú, nakoľko aj malý priestupok proti etike vyvoláva negatívnu reakciu okolia. Tituly uvádzam len na úradných tlačených dokumentoch.“
MUDr. MARTIN DÚBRAVA: „Zatiaľ som nejaké výhody titulu nepocítil. Bežní ľudia nevedia, že som lekár. A u nás vo všeobecnosti lekári požívajú pramálo úcty, taká je spoločenská klíma, úspešne roky budovaná za socializmu a teraz, čuduj sa svete, naďalej podporovaná. Jediný diel viny lekárov na tomto stave vidím v tom, že sa od ľudí, ktorí by nemali robiť lekárov pre odbornú alebo etickú nespôsobilosť, nedokázali žiadnym rozhodnejším spôsobom oslobodiť.“ (sr)
