Sú krajiny, kde si ľudia potrpia na tituly viac, inde menej. Podľa skúseností vedúcej Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní Márie Hrabinskej sa tituly „nosia“ najmä v krajinách strednej Európy, napríklad v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, ale aj na Slovensku. „Ľudia v týchto štátoch ich milujú, vážia si ich a zvyčajne sú aj súčasťou oslovenia,“ hovorí Hrabinská. Spomína si na kuriózny prípad, keď si nedávno šľachtic z jednej zo spomínaných krajín chcel u nich v stredisku silou-mocou pripojiť k šľachtickému titulu ešte aj doktorský. „Použil aj nepravé doklady, len aby sa mu to podarilo. My sme si ich však overili,“ usmieva sa.
V Holandsku, v severských krajinách a v USA podľa jej skúseností na tituloch až tak veľmi nezáleží.
Ale, samozrejme, všetko závisí aj od toho, v akom prostredí sa človek pohybuje. „Najmenej sa tituly používajú v podnikateľskej sfére, hlavne v medzinárodných spoločnostiach,“ hovorí Hrabinská. Viac sa zase používajú na akademickej pôde, kde je ďalšie vzdelávanie jednou z podmienok zvýšenia platu a postupu na vyššie posty. „Ale tiež to neplatí pre všetky krajiny. Zdá sa, že na ústupe sú aj habilitácie, kvalita vysokoškolských učiteľov sa posudzuje a finančne ohodnocuje iným spôsobom.“ (sr)
