Americkí predstavitelia budú musieť Kongresu i Američanom plne vykresliť rozsah týchto zdrojov. Nespresnili ešte ani svoje zámery, čo sa týka štruktúry povojnového vládnutia. Ide o štyri kľúčové oblasti:
1. Americká politická angažovanosť v budúcom Iraku: Prezident by mal vychádzať zo svojich nedávnych vyhlásení a dať Kongresu, Američanom i Iračanom najavo, že USA dokončia, čo začali. Mal by oznámiť mnohomiliardový, mnohoročný povojnový program obnovy a snažiť sa získať formálnu podporu Kongresu. Tým dá Iračanom istotu, že USA sú odhodlané významne prispieť k rozvoju Iraku. Americkým vládnym agentúram tak umožní efektívnejšie plánovať.
Rozsah amerických zdrojov môže dosiahnuť zhruba 20 miliárd dolárov ročne po niekoľko rokov. Tento údaj zahŕňa rozmiestnenie 75-tisíc vojakov pri povojnovej mierovej stabilizácii (za asi 16,8 miliardy dolárov ročne) a peniaze na humanitárnu pomoc a obnovu. Ak bude potrebných viac vojakov - čo je celkom možné - finančné nároky sa výrazne zvýšia.
2. Ochrana irackých civilistov - kľúč k nastoleniu mieru: Od začiatku konfliktu by mali USA rozmiestňovať vojakov poverených úlohou nastoliť verejnú bezpečnosť a zaistiť humanitárnu pomoc. Sú to iné úlohy než tie, ktoré plnia bežné bojové jednotky, je to však dôležité na to, aby sa predišlo bezpráviu a Iračania dostali pocit istoty. Keďže väčšinu utečencov a presídlencov budú tvoriť ženy a deti, treba sa zvlášť usilovať o zaistenie ich ochrany pred sexuálnymi útokmi a zaistiť im zdravotnú starostlivosť. Ak v tejto veci americká administratíva zlyhá, dá priestor názorom, že výsledkom americkej intervencie je ešte väčšie ľudské utrpenie.
3. Rozdelenie bremena povojnového prechodného obdobia a obnovy: Bushova administratíva by mala k tejto úlohe čo najskôr prizvať medzinárodné organizácie a ďalšie vlády. Tento krok uľahčí prácu americkým vojakom i civilnému personálu a pomôže rozptýliť dojem, že USA sa snažia o kontrolu nad Irakom.
Bushova administratíva bude zrejme váhať obetovať jednotu velenia, najmä v počiatkoch procesu premeny. Na druhej strane, iné vlády budú možno váhať, či sa majú zúčastniť na aktivitách, v ktorých nesú málo zodpovednosti.
Administratíva by mala čeliť tejto dileme podporou povojnových rezolúcií Bezpečnostnej rady, čo posilní americké popredné postavenie v bezpečnosti a dočasnej civilnej správe povojnového Iraku, ale tiež dá predpoklad na zmysluplnú medzinárodnú účasť a na zodpovedné rozhodovanie v dôležitých oblastiach. Tieto rezolúcie môžu nariadiť Svetovému potravinovému programu alebo inej medzinárodnej humanitárnej organizácii prevziať hlavnú zodpovednosť za humanitárnu pomoc (a zahrnúť tiež mimovládne organizácie a irackú občiansku spoločnosť do riadenia a rozdeľovania pomoci). Môžu určiť, že OSN prevezme zodpovednosť (s americkou podporou a pomocou) za organizovanie politických konzultácií, ktoré povedú k prechodu k novej irackej vláde.
Môžu nastoliť v Iraku radu, dohliadajúcu na ťažbu ropy, môžu schváliť kontinuitu programu OSN „ropa za potraviny“. Môžu v spojení so Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom vytvoriť konzorcium darcov, aby sa zvážili potreby Iraku týkajúce sa obnovy i pomoci, a naznačiť, že zodpovednosť za ďalšie oblasti možno presunúť na OSN a/alebo ďalšie vlády, podľa podmienok.
4. Urobiť Iračanov „držiteľmi banku“: Americká administratíva musí zaistiť, že Iračania budú hrať v administratíve a vo verejných inštitúciách kľúčovú rolu. Kontinuita základných služieb bude kľúčová a bude si žiadať kontinuálnu prácu tisícok irackých úradníkov.
Navyše, všetko treba urobiť rýchlo s cieľom vytvoriť iracké konzultatívne mechanizmy v politických, ústavných a právnych záležitostiach, aby bolo obdobie dočasného vládnutia obmedzené.
Je veľmi rozumné podporiť zemepisne podložený federálny systém vlády. V severnom Iraku žila kurdská populácia mimo kontroly režimu po viac ako desať rokov. Rozhodnutia o irackej ústavnej štruktúre by mali robiť Iračania, ale rozhodnutie iné než federálny systém by prinieslo riziko budúceho vnútorného konfliktu.
S ohľadom na ropu by mala Bushova administratíva udržiavať opatrnú rovnováhu medzi potrebou zaistiť, aby boli zisky z ropy na prospech Iračanom, a rešpektom voči právu Iračanov samých rozhodovať o prírodných zdrojoch svojej krajiny.
Administratíva by mala verejne zdôrazniť, že USA budú rešpektovať a obhajovať iracké vlastníctvo ekonomických zdrojov krajiny, obzvlášť ropy. Odstránenie režimu nezmení iracké záväzky voči programu OSN Ropa za potraviny, zrejme však vyústi do potreby modifikácií.
Administratíva by mala hľadať nový medzinárodne kontrolovaný právny rámec na zaistenie spoľahlivého toku irackej ropy, a ponechať na budúcu irackú vládu rozhodnutie o ropnej politike krajiny. Na zavedenie nového právneho rámca by mala byť zriadená dozorná rada s medzinárodnou a významnou irackou účasťou.
Autor: JAMES SCHLESINGER, THOMAS PICKERING(J. S. je americkým ministrom obrany a energetiky a bývalým riaditeľom CIA, T. P. bol štátnym
