FOTO – ČTK/AP
Kampaň proti Srbsku pod vaším velením, podobne ako vojna s Irakom, nemala súhlas OSN. Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma vojnami?
„Sú tri základné rozdiely. Po prvé, Miloševič bol aktívnou hrozbou. VYKONÁVAL plán etnických čistiek kosovských Albáncov, ktorý by mohol vniesť do oblasti nestabilitu a podkopať mierotvorné aktivity NATO v Bosne. Po druhé, skutočne sme sa snažili vyriešiť kosovský konflikt diplomaticky a pokojne, so silou ako poslednou možnosťou. Bolo to iné ako dnes s Irakom. Po tretie, riešili sme problém, ktorý sa týkal našich spojencov v NATO. Každý uznal, že tu je bezprostredné nebezpečie, ktorému treba čeliť tak či onak. “
Ak veríte v doktrínu preventívneho úderu v prípade, že má režim zbrane hromadného ničenia, neznižuje potom fakt, že Bush v tomto prípade nemá dostatočnú dôveru, vlastne dôveryhodnosť tejto doktríny?
„V princípe nemôžete odmietnuť prevenciu ako legitímnu formu sebaobrany. Akcia však musí byť adekvátna významu a naliehavosti hrozby.“
A prípad vojny v Iraku tomu nezodpovedá?
„Podľa mnohých skutočne nie.“
Sú USA na pevnej pôde, čo sa týka medzinárodného práva?
„Som presvedčený, že americká administratíva je na pevnej pôde v technicko-právnom zmysle. Je tu rezolúcia Bezpečnostnej rady použiť všetky potrebné prostriedky na to, aby sa Saddám poddal. Problémom je nedostatok širšej verejnej medzinárodnej podpory.“
Z vojenského hľadiska, aké nebezpečenstvá znamená viesť vojnu v diplomatickej izolácii, bez podpory väčšiny sveta?
„Boj je ťažší a pokračovanie problematickejšie. Ak Iračania pocítia, že svet nie je na strane USA, ich bojová morálka sa posilní. Obnova stability bude ťaživejšia, a to nielen v zmysle ekonomických nákladov, ak do toho budú musieť ísť USA sami.“
Ste presvedčený, že americkí vojaci nájdu zbrane hromadného ničenia?
„Áno, som.“
Ospravedlní to potom spätne Bushovu politiku?
„Teraz je najdôležitejšie vyhrať vojnu. Nájdenie zbraní akciu čiastočne zdôvodní. Iní sa budú pýtať, či nájdených zbraní je také významné množstvo a predstavovali takú hrozbu, že si to žiadalo inváziu. Ani tak to však nebude dokazovať BEZPROSTREDNÝ ÚMYSEL Saddáma tie zbrane použiť. Pre mňa bolo vždy otázkou, prečo udrieť na Saddáma teraz? Napokon, zbrane hromadného ničenia majú aj ďalšie krajiny - Sýria, Irán, možno dokonca Egypt. Obsadíme aj ich? A samozrejme, je tu Severná Kórea. Tieto faktory komplikujú zameranie sa na Irak.“
Niektorí v USA hovoria, že NATO je prežitok zo studenej vojny v ére, keď hrozby voči americkej bezpečnosti prichádzajú nie z Európy. Je NATO stále dôležité pre americkú bezpečnosť?
„Spolupráca USA a Európy je dôležitá. Spolu môžeme čeliť čomukoľvek, kdekoľvek. Podstatné nie je, že hlavné hrozby pre USA nepochádzajú z Európy, ale že sme spoločenstvo štátov, ktoré uznávajú hodnoty bližšie, než s inými štátmi.
Čo je najväčším rizikom v počiatočnom štádiu vojny?
„Že Saddám použije chemické zbrane spôsobom, ktorý postaví USA do nevýhodnej pozície - buď priamo proti vojakom, alebo proti vlastným ľuďom a vinu pripíše nám, aby posilnil tlak svetovej verejnej mienky za zastavenie postupu USA.
Autor: Nathan Gardels© Global Viewpoint
