BRATISLAVA – Predminulú nedeľu prekonala teplota vzduchu 150-ročný rekord. Napríklad v Bratislave namerali vyše 36 stupňov Celzia. Tí, ktorým prehriaty vzduch nespôsobuje až také potešenie, sa nevybrali na kúpalisko, ale rozhodli sa skôr pre klimatizované kiná, kaviarne či nákupné strediská. Tie sú v horúčavách populárne, a len čo sa oteplí, na peších zónach sa na obchodoch hneď objavujú nápisy air condition.
Pekelnú horúčavu poznajú najmä šoféri slovenských autobusov. Spolu s nimi trpia aj cestujúci. Keď je vonku vyše tridsať, vnútri je štyridsať. Pri takej teplote a pracovnom nasadení nemusí organizmus zvládnuť reguláciu svojej teploty, prehrieva sa a môže skolabovať. Väčšina autobusov (vrátane diaľkových) klimatizáciu nemá.
Lekári a hygienici odhadujú maximálnu únosnú teplotu na pracovisku na 32,2 stupňa Celzia.
Kruté horúčavy vyháňajú na pracoviskách, na ktorých nie je klimatizácia, teploty vzduchu do neznesiteľných výšok. Mnohé veľké administratívne budovy majú hliníkové okenné rámy a veľké sklá, ktoré vytvárajú doslova skleníkový efekt.
Veľké problémy s teplom majú aj staršie nemocnice. Len čo sa výraznejšie oteplí, v operačných sálach je ako v skleníkoch. Lekári pamätajú letá, počas ktorých vystúpila teplota na operačkách nad štyridsať stupňov. Zhruba šesťdesiat percent operačiek na celom Slovensku by malo byť klimatizovaných, ale na mnohých toto zariadenie nefunguje. Zapnúť na operačke ventilátor je neprípustné.
Ani klimatizácia však na druhej strane nie je všeliek. Poslanci Národnej rady sa napríklad sťažujú: Trpíme, máme zničené oči, problémy s dýchacími cestami, kašleme. Podmienky v parlamente sa vraj výrazne podpisujú pod zhoršenie ich zdravotného stavu a niektorí poslanci navrhovali, aby sa o tom rokovalo.
V parlamente takmer vznikla panika, keď jednu poslankyňu hospitalizovali a šírili sa dohady, že na vine je klimatizácia v Národnej rade. Konkrétne baktéria legionela, ktorá sa usádza v neudržiavaných klimatizačných jednotkách. Na vine však bolo niečo iné. (rf)
