V bratislavských uliciach sa včera pohybovali samopalmi ozbrojení vojaci. Ľudia im väčšinou však nevenovali väčšiu pozornosť.
FOTO SME - PAVOL MAJER
„Veď nevyzerajú tak hrozivo,“ komentuje vojakov pred francúzskym veľvyslanectvom na Hlavnom námestí Jana. „Ešte povedz, že sa ti páčia,“ povie jej priateľ. „Vojna sa mi nepáči. Dúfam, že nás nijako nezasiahne,“ zvážnie. „Možno ťa povolajú,“ podpichne priateľa.
Okoloidúca staršia pani sa pri pohľade na vojakov zarazí. „Bolo nám to treba? Mali sme sa starať len o seba, nemuseli sme mať takéto problémy,“ neskrýva odpor. Nespáva vraj príliš dobre, ale za to môže vojna samotná a nie, že by noci trávila pred televízorom. „Teraz aby som sa bála, že nás napadnú teroristi. Za chvíľu ani na ulicu nebudem môcť vyjsť,“ hovorí.
„Už len na nás zaútočia. Ani nevedia, že nejaké Slovensko existuje,“ posmešne jej oponuje muž, asi štyridsiatnik. Pani sa však nedá obmäkčiť, hľadí naňho s nedôverou. „Tak prečo potom strážia so samopalmi?“ pýta sa, ukazujúc na budovu ambasády.
Na rohu Hlavnej a Mlynskej ulice v Košiciach išli včera snežienky na dračku. „Veď je prvý jarný deň. Manželku kytička určite poteší,“ usmieva sa Peter Mlynárik, učiteľ na základnej škole. Po otázke na vojnu zvážnie: „Kto sa môže tešiť? Len nejaký úchylák. Som zásadne proti. Prvý jarný deň by sa nemal niesť v znamení vojny. Kedysi som bol prívržencom hippies. Dodnes sa držím hesla: Make love, not war (Rob lásku, nie vojnu).“
Pred hypermarketom Carrefour ako každý piatok len ťažko nájsť miesto na parkovanie. Riaditeľ Igor Janok zatiaľ nevie o tom, že by si ľudia robili zásoby. „Vojnový konflikt v Iraku sa na tržbách nijako neprejavil,“ tvrdí.
Na benzínovej pumpe hypermarketu však stoja rady. „Nemám obavy z rastu cien. Chodím sem na benzín, pretože je najlacnejší v Košiciach. Vojna? S tým na mňa nechoďte. Amerika porušila všetky zásady riešenia problémov mierovou cestou,“ hovorí mladý muž v starej škodovke.
„Viete, prečo vznikla druhá svetová vojna? Lebo celý svet podcenil Hitlera. A my sme fašizmus tvrdo okúsili na vlastnej koži. História sa nesmie opakovať. Áno, Husajna treba zlikvidovať,“ hovorí 93-ročný pán Juraj. Spolu s manželkou zažili holokaust. Manželka Agnesa pritakáva: „Je mi ľúto nevinných, ktorí si to odnesú. Akákoľvek vojna prináša utrpenie. Husajn sa však neštíti ničoho. Keď bol schopný vraždiť vlastných, myslíte si, že by mal zľutovanie nad pohanmi?“
Autor: MIKULÁŠ JESENSKÝ
