Iracký minister vnútra Mahmúd Zijáb Ahmad mával pred zahraničnými novinármi na tlačovej konferencii v Bagdade samopalom. FOTO - ČTK/AP  

Zvýšený tón na hranici hystérie, vyhrážanie, ale aj zjavná bezradnosť slabšieho sa dá vycítiť z Iračanov.

Odhodlaný, aj keď trochu unavený pokoj šíria Briti.

Verejné vystúpenia politikov verne odrážajú situáciu na bojiskách.

Sebavedomí Američania

Najviac vidieť amerických politikov. Prezident George Bush pritom nevystupuje často - okrem príhovoru k národu sa objavil do včera večera stredoeurópskeho času pred verejnosťou už len raz. Povedal niekoľko viet o tom, že medzinárodná koalícia je stále silnejšia.

Z prezidentovho okolia však na verejnosť preniká dosť informácií o jeho počínaní. „Let‘s go (ideme na to),“ vyhlásil vraj, keď sa musel do troch minút rozhodnúť, či sa americká ofenzíva začne útokom na dom, kde mal byť Husajn.

Celkové hodnotenie - Bush pôsobí uvoľnene a isto.

Z vlády hovorí najviac minister obrany Donald Rumsfeld. V čase bojov je šéf diplomacie Colin Powell v úzadí, jeho chvíle by mali prísť neskôr. Rumsfeld, ktorého vo svete často vnímajú ako arogantného politika, na tlačovkách v dobrej nálade informuje, že akcie prebiehajú hladko a podľa plánu.

Rozhorčení Iračania

Na to, že má iracké vedenie čosi ako mediálnu stratégiu, by stavil málokto. Husajnov prejav pôsobil zmätene a odvtedy sa viac neobjavil. Ani jeho syn Udaj, ktorý ovláda domáce médiá, sa po úvodnom vystúpení krátko po začatí bojov viac neozval. Všetko zatiaľ zostáva na ministrovi informácií Muhammadovi Saídovi as-Sahháfovi, ktorý sa na tlačových konferenciách pravidelne stretáva s novinármi z celého sveta. Včera ich informoval so samopalom v ruke.

Vystúpenia sa podobajú - začínajú verbálnym útokom na Američanov („je to superveľmoc zloduchov. Je to superveľmoc Al Caponeho“), a potom prichádzajú informácie v priamom rozpore s tým, čo sa deje na bojiskách.

V čase, keď boli Američania hlboko na irackom území a hladko postupovali, minister spojeneckým vojskám odkázal: „Nedovolíme im, aby sa dostali z týchto močarín, v ktorých sme ich uväznili. Nájdu tu svoj koniec.“

Sahháf dementoval aj správy o dezerciách irackých vojakov. „To vôbec nie sú irackí vojaci,“ povedal. „Odkiaľ ich zobrali?“ reagoval na zábery irackých vzdávajúcich sa mužov.

Deň predtým poprel aj to, že by Irak na Kuvajt vystrelil rakety Scud.

V Bagdade je všetko naopak.

Triezvi Briti

Britský premiér Tony Blair vystúpil na verejnosti až v stredu pred polnocou. Dovtedy ho zastupovali minister obrany Geoff Hoon a minister zahraničia Jack Straw.

V televíznom prejave vyzeral Blair unavene. Zväčša usmievavú tvár skryl za ustaraný výraz politika, ktorý musel vyraziť do vojny. Bol však presvedčivý, argumentoval. „Posolstvo Blaira bolo skutočne triezve. Neboli v ňom žiadne stopy falošného optimizmu, povrchného nacionalizmu alebo lacného bulvárneho militarizmu. Premiér sa citlivo zmienil o obavách, ktoré vojna vyvoláva,“ napísal denník The Guardian.

Blair si uvedomoval, že hovorí k národu, ktorý sa v názoroch na vojnu roztrieštil na dva silné tábory, hneď na úvod to priznal a vyzval ľudí, aby teraz podporili svojich vojakov v akcii. „Svet čelí chaosu od brutálnych štátov ako Irak, vyzbrojených zbraňami hromadného ničenia a od extrémistických teroristických skupín.“

Vysvetľoval, že iracká hrozba je reálna a je dostatočným dôvodom na začatie preventívneho útoku. Zdôraznil význam európskeho partnerstva, ktoré by sa malo prejaviť pri obnove krajiny po vojne. „Prezident Bush a ja sme oddaní mieru na Blízkom východe založenom na bezpečnom štáte Izrael a na životaschopnom palestínskom štáte.“