BRATISLAVA – Do ústredia veterinárnej správy zavolala pred pár dňami vyplašená podnikateľka. Dováža olivové oleje z Grécka a od distribútora sa dozvedela, že jej oleje sú v predajnej sieti pozastavené. Nechápe prečo. Pokiaľ vie, inšpektori zistili škodlivosť iba olejov pochádzajúcich zo Španielska. Nevie, prečo sa zákaz týka aj olejov z iných štátov. A vraj – teraz jej utekajú veľké peniaze.
Podnikateľka sa ocitla v typickej situácii. Nezachytila informáciu, že inšpekcia začala po odhalení škodlivých olejov preverovať všetky druhy olivových olejov v našich obchodoch, nie iba španielskych. Dovozcovia boli vyzvaní, aby predložili laboratórnu skúšku dovážaných olejov, najmä na rakovinotvorný benzopyrén. Ak budú výrobky v poriadku, bez problémov prejdú do predaja.
Kam so škodlivým výrobkom
V týchto dňoch stoja dovozcovia a distribútori potravín opäť pred otázkami, ktoré sa v poslednom období čoraz častejšie opakujú: objaví sa signál o škodlivej potravine a importéri či obchodníci nevedia, čo robiť. Jedni majú morálne cítenie, a ak sami podozrivý výrobok dovážajú alebo predávajú, okamžite ho stiahnu zo siete. Ďalší sú bezradní. Väčšina však vyčkáva, že príde nejaký prípis od hygienikov, veterinárov či inšpekcie alebo kontrola príde sama fyzicky stiahnuť potravinu z regálov. Výrobok zatiaľ pokojne predávajú ďalej.
„Nikde v zahraničí to nie je ako u nás – aby kontrolné orgány chodili zbierať výrobky do predajní,“ hovorí Katarína Chudíková zo Štátneho zdravotného ústavu SR. „V prvom rade predajcovia majú mať záujem, aby to urobili sami hneď pri prvej správe. Veď oni sú za kvalitu zodpovední pred zákonom a riskujú poškodenie svojho renomé. Nemôžu sa spoliehať na to, že to budú mať písomne. Pre nich platí, že nesmú predávať zdraviu škodlivé potraviny. Výhovorka, že nemajú adresný doklad alebo že o tom nevedeli, neobstojí.“
Podľa nej iba ak sa má stiahnuť jeden vybraný výrobok, robí sa to adresne distribútorovi. Keď sa sťahujú výrobky celoplošne, stačí verejné vyhlásenie prostredníctvom médií, lebo „je to najrýchlejšia možná cesta, inak je to ťažko realizovateľné. V tomto musíme zmeniť myslenie ľudí“.
Prečo nezažalovať výrobcu?
Podľa šéfa Výskumného ústavu potravinárskeho Milana Kováča v dnešnej slovenskej realite je skutočne problém, akou formou dostať oznámenie k distribútorom. „Oznámenie v médiách nikde vo svete nie je záväzné. Nikto nie je povinný čítať a počúvať denne médiá, aby zachytil, keď hlavný hygienik či ústredný riaditeľ veterinárov povie, že sú iné pravidlá hry.
Ale mechanizmus záväznosti je nevyhnutné vytvoriť. Ako by sa to malo udiať, to si v tejto etape neviem predstaviť. Je to otázka výchovy celej spoločnosti, aby reagovala. Napríklad v Kanade výrobca, ak sa dostane do podozrenia, že jeho výrobok je škodlivý, ho hneď sťahuje z trhu, pretože ho môžu žalovať. Takýto mechanizmus je aj u nás v zákone na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebitelia môžu zažalovať. Lenže oni o tom nevedia a nevyužívajú to. Keby zákon začali využívať, právne vedomie by sa posunulo v prospech spotrebiteľa. Keby ste žiadali odškodnenie od výrobcu, ten by si veľmi rýchlo rozmyslel následky, aj celá distribučná sieť.“
Kováč upozorňuje, že zdravotníci a pôdohospodári, samozrejme, využívajú platnú legislatívu. V prípade signálov o škodlivej potravine usmerňujú svojich ľudí po celom Slovensku. „Je to pomerne rýchly mechanizmus, ale je tu nový problém. Terajšia reštrukturalizácia štátnej správy nie je na posilnenie potravinárskej kontroly. Je na ušetrenie finančných prostriedkov. Ak traja-štyria hygienici majú za krátke obdobie skontrolovať 300–400 predajní, je to nereálne. Je to problém ekonomický. EÚ naopak posilňuje potravinársku kontrolu nielen zákonmi, ale zriaďuje aj špeciálny úrad.“
TÁŇA RUNDESOVÁ
