Bôb pestujeme podobne ako kríčkovú fazuľu.
Vo výžive ľudí na Slovensku zaznamenávame deficit bielkovín, najmä rastlinného pôvodu. Možno ho znížiť predovšetkým konzumom strukovín. Ich semená i celé rastliny majú vysoký obsah bielkovín, a to od 23 percent v sušine semien hrachu a fazule až po 42 percent v sóji.
Vysoký je tiež obsah lecitínu a vlákniny. Záhradný hrach a fazuľa sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, vitamín skupiny B i karotén. Z minerálnych látok obsahujú strukoviny najmä draslík, vápnik, horčík a fosfor. V racionálnej výžive majú preto významné postavenie. Je len na škodu, že priemerná spotreba jedlých strukovín na obyvateľa za rok klesla u nás od roku 1936 zo 4 kilogramov, respektíve v roku 1948 z 3,5 kilogramu na súčasný l kilogram.
Strukoviny obohacujú pôdu o vzdušný dusík pomocou hrčkotvorných baktérií, žijúcich na ich koreňoch. Rozširujú aj kolobeh živín v pôde, zlepšujú jej fyzikálny stav i biologickú činnosť, predovšetkým premiestňovaním živín zo spodných vrstiev pôdy do ornice pomocou koreňového systému. Sú preto výbornou predplodinou v osevnom postupe i na zelené hnojenie, ako aj nepostrádateľnou plodinou pri ekologickom hospodárení.
Z hľadiska alelopatie (znášanlivosť) sú vhodné ako susedné rastliny najmä hlúboviny, reďkovka, zeler, mrkva a hlávkový šalát. Nevhodné sú jednotlivé druhy strukovín navzájom, cibuľoviny a zemiaky. V osevnom postupe ich zaraďujeme do tretej trate, teda v treťom roku po hnojení organickými hnojivami. Pôdu pred výsevom stačí plytko prekypriť do hĺbky 50 až 80 milimetrov.
*
Najrozšírenejším druhom strukovín je hrach. Pestuje sa ako hrach siaty, prevažne – poľná plodina na kŕmne účely, ale aj na konzum suchých semien. V záhradkách pestujeme hlavne hrach záhradný (hrášok), a to troch skupín: hrach stržňový, hrach na lúskanie (hrach guľatý) a hrach cukrový. Vhodné odrody hrachu odolné najmä voči antraknóze, fuzáriám a mozaike žltej sejeme postupne. Hrach na lúskanie – už od času, keď teplota pôdy vystúpi nad 2 stupne C, obvykle od druhej polovice marca. Stržňové odrody vysievame, až keď pôda dosiahne teplotu nad 8 stupňov C, čo býva obyčajne v apríli.
Záhradná fazuľa sa pestuje jednak na produkciu suchého semena na konzum, ale prevažne na zelené alebo žlté struky, a to ako kríčková alebo popínavá. Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznáša podchladenú pôdu, lebo viaceré semená v nej nevyklíčia a niektoré zhnijú. Fazuľu preto vysievame, až keď je teplota pôdy vyššia ako 10 stupňov C, prípadne pri podstatne vyššej teplote vzduchu. Z fazule pestovanej na struky uprednostňujú ekozáhradkári odrody s veľmi dobrým zdravotným stavom, najmä odolné proti antraknóze a tolerantné proti vírusovej mozaike. Proti antraknóze môžu ekozáhradkári použiť postrek 0,6-percentným roztokom Kuprikolu. Proti voškám na fazuli používajú postrek výluhom z pŕhľavy, rajčiakových listov, orličníka alebo prasličky roľnej.
Väčšiu pozornosť by mali ekozáhradkári venovať pestovaniu sóje. Má preventívne účinky pri niektorých druhoch rakoviny, pomáha pri liečbe viacerých ochorení (diabetes, obličkové ochorenia, osteoporóza a ďalšie); zmierňuje aj nepríjemné stavy žien po menopauze.
Pozornosť si zasluhuje tiež bôb záhradný, ktorý pestujeme podobne ako kríčkovú fazuľu v hniezdach, a taktiež už takmer zabudnutý cícer baraní. V menšom rozsahu sa pestuje v záhradkách aj šošovica.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
FOTO – (ar)
