Samec drozda trskotavého.
Začiatkom mája som objavil hniezdo drozda trskotavého. Je to náš najväčší drozd, hniezdo si postavil vo Veľkej Fatre, vysoko na smreku, kde sa vrcholec rozdvojil a vznikla akási rázsocha. Práve túto plochu využila samička a už koncom apríla tam znášala stavebný materiál. Lietala len pod stromy, uchytila trs suchého lístia, trávy a snietkov a letela šikmo hore. Sedel som na úbočí medzi suchým malinčím a pozoroval túto náruživú prácu drozdov. Keď bolo hniezdo hotové, nemohol som sa k nemu dostať. Smrek siahal až do oblakov a zospodu nemal konáre. Hľadal som spôsob, ako tieto rodinné tajnosti pozorovať a fotografovať.
Jedného dňa už samička sedela na vajciach. Bola zaborená v hlbokom hniezde. Zbadal som ju, keď prevracala vajíčka, vtedy sa vysoko nadvihla. Samec je dobrý spevák, zvyčajne sa vyšvihne až na vrcholec najvyššej jedle a tu spieva podobne ako drozd čierny alebo plavý. Len čo som sa priblížil k hniezdu, prudko zavábil prenikavým hlasom viacnásobne po sebe: „trrrr-trrrr-trrr…“
Teraz som tu zasa, sedím a zapisujem si poznámky. Trskoty lietajú a úkryt, ktorý som si postavil na okraji polianky pod Javorím za Mošovcami, som zakryl čečinou. Ak sa vyčasí, sadnem doň na výzvedy. Mladé trskoty už vylietali z hniezda, vidím ich ako lietajú po okolí a žobrú od rodičov potravu.
Ráno vstalo ako umyté, čisté, jemné biele opary sa vznášali v údolí a oproti Malá Fatra vyčnievala z bielej hmly. Sadol som si do zmoknutého úkrytu, spŕška vody z čečiny ma schladila, ale keď o chvíľu vyšľahlo slnko, osušilo kryt a teplo preniklo aj dovnútra. Mladé trskoty sa zdržiavali ešte pár dní okolo hniezda v nižších častiach smrekových konárov, ba zlietali aj na lúku, kde im rodičia vyberali zo zeme hrubé červy, pandravy a slimáky, holé húsenice. Napchávali im hladné krky.
Odrazu samica zavábila a jedno mláďa vzlietlo zo zeme na nízky smrekový konár oproti môjmu úkrytu. Ani som nestačil zaostriť a mláďa bolo fuč. Bol to krásny pohľad, ako matka podala korisť mláďaťu. Drozdica chvíľu počkala, akoby čakala, aby som urobil pekný záber. Prečo však mláďa odletelo? To som hneď zistil. Nenásytné mláďa počulo vábenie samca a vrhlo sa k nemu, i keď v kroví čakali na potravu ďalšie mladé. Takéto priebojné mláďa prežije, a stáva sa, že slabšiemu sa ujde málo potravy a nakoniec zahynie.
Na druhý deň som zažil opak toho, čo som sledoval včera. Na lúčku za starým lomom priletela trskota s potravou, plný zobák červov, len tak viseli. Šikovné mláďa zletelo na vábenie rodiča, no tentoraz samec od neho odletel do trávy na zem, kde čakalo na sústo to najmenšie, najslabšie, už skoro osúdené k uhynutiu. Potešil som sa tomu, lebo už som rozmýšľal, ako úbožiatku pomôcť. A vydržalo, večer sa vzopälo a preletelo na strom. Tam prežije, lebo rodičia ich ešte asi týždeň budú kŕmiť a potom si už samy ulovia potravu. IVAN KŇAZE
Foto – autor
