Mnoho ľudí si myslí, že založiť dobrý a pekný trávnik je tá najjednoduchšia vec. Stačí rozhodiť osivo trávnych semien a čakať. A práve takýto prístup sa zväčša vypomstí, trávnik jednoducho nevzíde. Pretože trávnik nezakladáme každý deň a zvyčajne chceme, aby svoju úlohu plnil čo najdlhšie, stojí za to ho založiť odborne, aby sme sa mohli kochať sýtozeleným kobercom.
Jednou zo základných a súčasne najdôležitejších operácií pred založením trávnika je príprava pôdy. Keďže pre naše klimatické pomery sú najvhodnejšie termíny výsevu na jar (15. apríl až 15. máj), s prípravou pôdy začneme tak, aby si mohla po základných úkonoch aspoň dva týždne odpočinúť. Každý z dvoch termínov má svoje plusy aj mínusy. Jarný termín výsevu spadá do obdobia dobrého zásobenia pôdy vodou a postupného nárastu denných teplôt, kým v jesennom období teploty pôdy postupne klesajú, čo obmedzuje rast tráv. Na druhej strane však trávy lepšie odnožujú, čím vytvárajú podmienky pre hustejšie zapojený porast.
Plochu pre budúci trávnik čo najlepšie urovnáme, odstránime kamene, väčšie mechanické časti ako kamene, odpad alebo rastlinné zvyšky či mačinu. Ak zakladáme trávnik na starom trávniku alebo na inom vegetačnom kryte, starý porast zlikvidujeme, napríklad aplikáciou totálnych herbicídov typu ROUNDAP (TOUCHDOWN). Po 10 až 14 dňoch rastliny zožltnú a postupne odumierajú. Vtedy môžeme začať s prípravou pôdy. Odstránime mŕtve časti rastlín, vrátane koreňov a pôdu zrýľujeme do hĺbky aspoň 250 milimetrov (200 až 400 mm), pričom nedávame spodnú vrstvu nahor. Plochu čo najlepšie urovnáme a očistíme od rastlinných zvyškov a mechanických nečistôt. Pri jesennej príprave pôdy nám výdatne pomôžu zimné mrazy, počas ktorých sa pôda dobre rozdrobí. Pri jarnom spracovaní musí pôda niekoľko dní (až do dvoch týždňov) uľahnúť. Asi týždeň pred výsevom aplikujeme základnú dávku priemyselných hnojív (napríklad 700 g dusíka, 200 g fosforu a 1000 g draslíka na 100 m2).
Môže sa stať, že pripravovaná pôda nie je práve najvhodnejšia, má napríklad nižšiu koncentráciu organickej hmoty. V tom prípade použijeme (vo výške vrstvy asi 150 mm) humusovú zeminu, špeciálne trávnikové substráty (napríklad PERMASOL ROYAL, TRAVENA), organické (VEGET) alebo organo-minerálne hnojivá (ROKOSAN).
Pri príprave pôdy sa odporúča odobrať aj vzorky na určenie koncentrácie minerálnych živín v pôde (na ich základe sa bude riadiť hnojenie), ako aj určenie kyslosti pôdy. Trávnikové druhy tráv znášajú pomerne široké spektrum kyslosti pôdy (pH) od 4,5 do 7,0, ale optimum pre jednotlivé druhy sa líši, napríklad:
* Lipnica lúčna: 6,0 až 7,0
* Mätonoh trváci: 5,5 až 6, 5
* Kostravy: 5,0 až 6,0
* Psinček: 5,0 až 6,0
Pri nízkom pH pôdy (kyslé pôdy) dochádza k ústupu ďatelinovín z porastu a pre úpravu kyslosti odporúčame vápnenie pôdy. Trávnikom najviac vyhovujú piesčité pôdy, ak je však pôda príliš hlinitá, odporúča sa ju vylepšiť aplikáciou piesku (100 až 150 mm vrstva) a premiešať ju s vrchnou vrstvou pôdy. Ak je na druhej strane pozemok príliš vlhký, odporúča sa ho odvodniť a taktiež prispôsobiť výber druhov tráv týmto podmienkam. Pre trávniky sú ideálne rovinné, slnečné plochy, avšak pekný trávnik môžeme založiť aj na mierne svahovitých či tienených miestach.
Záverečnou fázou prípravy pôdy je urovnanie jej povrchu, či už hrabľami, doskou alebo horizontálne položeným rebríkom so šnúrou na ťahanie. Na urovnanie povrchu môžeme použiť aj niektorý trávnikový substrát, vo vrstve 20 až 30 milimetrov, čím vytvoríme dobré podmienky pre vzchádzanie a zapojenie sa porastu. Na svahovitých plochách ho zapravíme do pôdy a povrch utlačíme, aby sa predišlo pôdnej erózii. Pred sejbou pôdu utlačíme (valcom, malými doštičkami pripevnenými na obuv, alebo jednoduchým ušliapaním pôdy).
(Pokračovanie o týždeň.)
Doc. Ing. NORBERT GÁBORČÍK, CSc.
FOTO – (ar)
