Podľa štatistík úradu práce majú vysokoškoláci najlepšiu šancu sa zamestnať. Do roka po ukončení školy si nájdu prácu takmer všetci. Spomedzi väčších univerzít sú na tom najlepšie absolventi Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity (obe v Bratislave) a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Aj pre vysokoškolákov však nastáva po skončení školy problematické obdobie, keď uvažujú, čo robiť ďalej.
Pokračovať v štúdiu
Niektorí sa rozhodnú pokračovať v štúdiu. Môžu si buď ďalej zvyšovať vzdelanie vo svojom odbore (napríklad doktorandským štúdiom), alebo sa prihlásiť na inú školu, aj v zahraničí. O našich študentov je pomerne veľký záujem – napríklad zo susedného Česka nedávno zaznelo, že sa snažia našim študentom vytvárať také podmienky, aby v ich krajine ostali aj po skončení štúdia. Ak je študent vytrvalý a naozaj chce, môže sa dostať aj na vychytenú svetovú univerzitu – dôkazom toho je napríklad Katarína Mathernová, slovenská študentka, ktorá získala titul Master of Law na svetoznámej univerzite v Michigane a dnes je poradkyňou vicepremiéra Mikloša.
Odísť do zahraničia
Ak študent odíde za vzdelaním do zahraničia a vráti sa, je to pre našu krajinu len dobre. Problémom však je, že mnohí naši študenti (ktorým, ako sa často pripomína, platíme štúdium z našich daní) odchádzajú do zahraničia a ostanú tam. Čerstvo vyštudovaní právnici, ekonómovia, lekári, informatici niekedy až húfne odchádzajú za lepšími podmienkami do sveta. Aj absolventky pedagogiky sú žiadané – bez problémov sa umiestnia ako au-pair a zarobia viac, ako keby učili u nás. Stačí, ak si našetria na víza, letenku a zaplatia poplatok pre domácu sprostredkovateľskú agentúru (do 2000 korún).
I keď sa vláda snaží odchodu mladých do zahraničia zabrániť, zatiaľ nemá prostriedky, ktorými by ich dokázala pritiahnuť naspäť. Ako povedal pre SME vicepremiér Mikloš, aj v iných krajinách odchádzali študenti do zahraničia, ale vo chvíli, keď sa situácia v ich krajine zlepšila, sa vrátili.
Hneď na úrad práce
Tí, čo ostanú, sa snažia nájsť si prácu. V lete, čase dovoleniek, sa však práca hľadá oveľa ťažšie, a tak sa mnohí čerství absolventi snažia skôr užiť si posledné prázdniny a prácu začínajú hľadať až v septembri. V takom prípade je lepšie, ak sa ihneď zaevidujú na úrade práce, lebo „táto doba sa im započítava do dôchodku. Ak sa nezaevidujú, a ostanú ako tzv. dobrovoľne nezamestnaní, tento rok sa im do dôchodku nezapočítava. Navyše si musia povinne platiť zdravotné poistenie vo výške zhruba päťsto korún mesačne,“ potvrdili SME v ústredí Sociálnej poisťovne.
Kto chce, môže si platiť aj dôchodkové poistenie (od 1120 korún mesačne), to však nie je povinné.
Absolventi, ktorí pracujú na polovičný úväzok, sa nemôžu zaevidovať na úrade práce a zo svojho príjmu sú povinní odvádzať poistné vo výške 12 percent a tiež daň.
Na Národnom úrade práce odporúčajú – radšej zobrať prácu, aj keď nie je taká, ako sme si vysnívali, ako ostať doma. Vždy je totiž lepšie, ak získate aspoň trocha praxe, pracovných návykov a rozhľad, ako naučiť sa spať do dvanástej a neskôr sa zaradiť medzi dlhodobo nezamestnaných. (sr)
Prehľad absolventov jednotlivých typov škôl poskytuje nasledujúca tabuľka
školský rok SOU SOŠ Gymná- Vysoká Špeciálna
1999/2000 zium škola škola
Počet absolventov 36 073 30 943 15 754 14 341 1 056
Podiel na všetkých absolventoch 36,7 % 31,5 % 16,0 % 14,6 % 1,1 %
Prehľad úspešnosti jednotlivých typov škôl udáva nasledujúca tabuľka
Typ školy Úspešnosť Úspešnosť Úspešnosť
30. 6. 2000 30. 9. 2000 31. 12. 2000
Vysoké školy 42,53 % 65,87 % 83,07 %
Gymnáziá 94,43 % 80,72 % 81,69 %
SOŠ 65,85 % 53,14 % 60,04 %
SOU 67,59 % 55,12 % 59,17 %
Špeciálne školy 69,51 % 52,91 % 54,85 %
