Teória o nenahraditeľnosti je relatívna. Futbalovo ospevovaná Barcelona doteraz trpí odchodom portugalského reprezentanta Figa do konkurenčného Realu Madrid. Rovnako v turínskom Juventuse ťažko niekto prekoná či len okopíruje tvorivú prácu francúzskeho technika Zidana, ktorý začiatkom tohto mesiaca vymenil Apeninský za Pyrenejský polostrov. Najdrahšie futbalové hviezdy planéty sú pre svojich bývalých zamestnávateľov nenahraditeľné. Inak by predsa na prestupovom trhu nestáli také milióny dolárov.

Neporovnateľné netreba porovnávať. Slovenský futbalový trh je finančne skromnejší, nezdravo úzky a úmyselne netransparentný. Na nákup zvučnejších zahraničných hráčov niet peňazí a v domácom rybníku ťažko uloviť dravú a mrštnú šťuku. Pomaly sa väčšia pozornosť obracia na to, ako čo najvýhodnejšie predať hráčov do cudziny. Lebo z inkasovaných valút sa jednoduchšie dopĺňa káder. Vedenie klubu starostlivo sonduje, manažéri, i tí bez medzinárodnej licencie, obletujú potenciálny futbalový tovar. Najhoršie sú na tom tréneri, ktorí sa len bezmocne prizerajú a rozmýšľajú, ako a kde získať kvalitatívne rovnocennú náhradu, pretože slabšia je nezmysel.

Čosi podobné prežívali nedávno v bratislavskom Interi. S majstrovským dresom sa po sezónach 2 + 2 (dvakrát za sebou zisk titulu i Slovenského pohára) rozlúčila reprezentačná dvojica Szilárd Németh – Peter Babnič, odišla aj istota z ľavej strany obrany Zsolt Hornyák. Dve odohrané ligové kolá sú dosť málo na to, aby mohli žlto-čierni bez obáv vyhlásiť, že africko-juhoslovanský hrotový tandem Lembakoali – Mičovič bude dostatočnou, predovšetkým streleckou náhradou. Prísť o troch kľúčových futbalistov, stabilných členov základnej zostavy a pritom uvažovať o obhajobe titulu, to nie je pre žiadneho trénera sranda. Najmä preto nie, lebo v našich ekonomických podmienkach mu klub môže kúpiť len takého futbalistu, ktorý nie je pridrahý.

Inter z črtajúcej sa drámy „vykorčuľoval“ dobre. Pozitívne náznaky, že neinvestoval milióny do vzduchu, tu sú. Po 180 minútach vzájomnej spolupráce na trávniku presviedčajú čísla – Lembakoali a Mičovič dosiahli po dva góly. Nie zlý rozbeh. Pre hráčov i pre klub. Ak by im gólový apetít vydržal aspoň do zajtra, keď mužstvo z Pasienkov vstúpi do druhého predkola Ligy majstrov zápasom v Bielorusku so Slaviou Mozyr, bol by dvojnásobne cennejší.

Aj v Žiline nastalo dusno, keď spod Dubňa odišiel cez letnú prestávku olympijský reprezentant Barčík do Turecka a obranca Hluško dal prednosť druholigovej Trnave. Aj ich zastúpili dvojgóloví strelci – Exprešovčan Reiter (v Petržalke sa zranil) a žilinský odchovanec Marek Mintál. Potrebné dirigentské schopnosti ukazuje Marek Bažík z Podbrezovej, ktorý má z Jurkemikovho mužstva najbohatšie skúsenosti. V nedeľu sa jeho prvoligové štarty zastavili na čísle 134.

Inter i Žilina sa najlepšie vyrovnali so stratami svojich stálic. Dokazujú, že v našej najvyššej súťaži je každý nahraditeľný. Či ich nástupcovia predčasne nespyšnejú, ukáže ďalší priebeh. Nateraz sú však oba tímy v tabuľke Superligy najvyššie.