„Mladí ľudia sú po skončení strednej školy často bezradní. Nevedia si nájsť uplatnenie na trhu práce, chýbajú im pracovné návyky, odborná prax a viacerým chýba akákoľvek predstava o budúcom pôsobení,“ hovorí PhDr. MAGDALÉNA FRIDRICHOVÁ z Národného úradu práce, poverená vedením oddelenia poradenstva. „Vyzbrojiť ich do života len odporúčaním, aby sa nezabudli prihlásiť na úrade práce, je pomýlené!“

Neradia im výchovní poradcovia?

„Hovorí sa, že máme dobrý, funkčný systém výchovného poradenstva, ale prax tomu nenasvedčuje. Je ťažké poradcom niečo vyčítať, keď si uvedomíme, že to robia popri svojej pedagogickej činnosti ako prácu naviac.“

Ako hodnotíte vašu spoluprácu so školstvom?

„Vo všeobecnosti možno povedať, že náš školský systém ešte stále nie je dosť pružný vo vzťahu k požiadavkám trhu práce. V niektorých regiónoch však nemajú jasnú perspektívu ani tí, ktorí by mali byť školám v tomto smere nápomocní.“

Školy sú teda stále nedostatočne prepojené s trhom práce?

„Naše štatistiky a analýzy veľmi presne dokumentujú, aká je úspešnosť absolventov nielen rôznych typov, ale aj jednotlivých stredných škôl. Podľa najnovších výsledkov sa v júni tohto roku prišlo prihlásiť do evidencie úradov práce 17 018 absolventov. Medzi nimi bolo 41 percent absolventov stredných odborných učilíšť, 25 percent zo stredných odborných škôl, 2 percentá z gymnázií a zvyšok tvorili vysokoškoláci. Tí však v evidencii dlho neostávajú a podľa celoročných štatistík sú z absolventov škôl na trhu práce najúspešnejší.“

Ako pomáhate absolventom, ktorí sa evidujú na úradoch práce?

„Snažíme sa pôsobiť najmä preventívne. Počas celého roka úzko spolupracujeme so školami a preventívne poradenstvo zintenzívňujeme pred podávaním prihlášok na ďalšie štúdium a pred koncom školského roka. Snažíme sa zdôrazniť budúcim absolventom potrebu zamestnať sa čo najskôr po ukončení štúdia, ako aj poskytovať informácie o zamestnanosti v regióne a ich možnostiach uplatniť sa. Budúci absolventi môžu navštíviť informačno-poradenské strediská v sídle každého krajského úradu práce a využiť počítačový program Cesta k povolaniu, ktorý im môže pomôcť pri výbere vhodného zamestnania.“

Klient príde, zaeviduje sa na úrade práce. Aký je ďalší postup?

„Po zaevidovaní absolventov na úrade práce sa s nimi začína intenzívne pracovať, či už formou individuálnych alebo skupinových pohovorov, vypracovávaním individuálnych plánov. Ak sa im nepodarí nájsť vhodné zamestnanie ani na výberových konaniach a burzách práce, zaraďujeme ich do rôznych poradenských programov, rekvalifikácií. Šancu majú aj tí, ktorí by chceli podnikať.“

Pri výberových konaniach a burzách práce spolupracujete so zamestnávateľmi. Je spolupráca s nimi ľahšia?

„Našimi klientmi sú aj zamestnávatelia a sme si vedomí, že máme vo vzťahu k nim veľké rezervy. Ale niekedy sa aj z ich strany stretávame s postojom, akoby evidovaní nezamestnaní boli menejcenní a často nám lukratívne voľné miesta ani nenahlásia.“

Ako dlho môže byť nezamestnaný v evidencii úradu práce? Donekonečna?

„Zaevidovať sa na úrade práce nie je povinnosť, ale možnosť pre tých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie. Kto chce, môže byť aj dobrovoľne nezamestnaný, ale ak sa už zaeviduje, musí dodržiavať podmienky stanovené zákonom o zamestnanosti. Ak nespolupracuje s úradom práce, je z evidencie vyradený.“

Je pravda, že veľa mladých ľudí využíva podporu v nezamestnanosti a vlastne ani nechce pracovať?

„Nedá sa to povedať o väčšine, nakoniec mnohí ani nárok na podporu nemajú, ak nepracovali v uplynulých troch rokoch aspoň šesť mesiacov a neplatili poistenie v nezamestnanosti. Ale keď sme vlani začali overovať pilotný projekt podpory zamestnávania mladých ľudí, hneď sa ukázalo, kto má o prácu skutočný záujem a kto si len potreboval predĺžiť prázdniny.“

Čo poradíte mladým ľuďom, ktorí si naozaj chcú nájsť zamestnanie?

„Predovšetkým, aby neupadli do pasivity a radšej zobrali aj prácu, ktorá nevyhovuje ich predstavám, ako by mali ostať doma. V zamestnaní získajú pracovné návyky, kontakty, prax a ďalší zamestnávateľ na nich už nebude pozerať ako na nováčika. Žiaľ, niekedy majú aj rodičia tendenciu svoje dospelé nezamestnané deti odhovárať od práce s tým, že doma je o nich postarané a potom sa uvidí. Ale po roku sa im už vôbec nemusí chcieť pracovať.“ (sr)